Životné náklady v Irane prudko rastú, americká blokáda pokračuje

Iránci obmedzujú jedlo, odkladajú svadby a prichádzajú o zamestnanie, keďže životné náklady sedem mesiacov po vypuknutí vojny so Spojenými štátmi prudko rastú, uvádzajú obyvatelia, s ktorými hovoril denník The Jerusalem Post a ďalšie médiá. Ekonomiku zo všetkých strán zvierajú americká ropná blokáda a obnovené sankcie.⁴³⁶

Domácnosti pod tlakom

Majiteľ obchodu s potravinami Ramin Yousefnia z Teheránu povedal, že zákazníci výrazne obmedzili nákupy – tento vzorec sa opakuje v celom súkromnom sektore, kde sa prehlbujú straty pracovných miest, vyplýva zo svedectiev, ktoré zozbieral The Jerusalem Post. Iránci, ktorí kedysi žili pohodlne, sa dnes v porovnaní so svojím bývalým životným štýlom považujú za chudobných a jeden muž novinárom povedal, že chirurgovi zaplatil 200 dolárov len na to, aby obišiel byrokratické prieťahy. Pribúda aj žiadostí o úplatky zo strany polície a zdražel aj tovar na čiernom trhu.⁴

V samostatne zozbieraných rozhovoroch obyvatelia opisovali podobné úpravy. Solmaz, zamestnankyňa štátneho úradu v Teheráne, povedala, že ryba z jedálnička jej rodiny prakticky zmizla a dnes si ju môžu dovoliť len majetnejšie domácnosti, a že prestala chodiť do kaviarní a do posilňovne kvôli nákladom na dopravu. Internetoví predajcovia Snapp a Digikala rozšírili splátkové plány aj na nákup potravín. Hediyeh, žena v šesťdesiatke, ktorá žije na severe Iranu a stará sa o domácnosť, povedala, že jej dôchodok už nestačí ani na lieky, a Nazanin, 34-ročná terapeutka pôsobiaca v Sanandaji, prestala fajčiť, aby ušetrila. Bijan, 40-ročný bývalý inžinier, sa po vyčerpaní úspor presťahoval mimo Teheránu a teraz si privyrába doučovaním. „Len aby sme prežili,“ povedal o svojich každodenných prepočtoch Ramin, Iránec.⁶

Iránsky index biedy dosiahol v júni a júli 96 percent a inflácia už mesiace presahuje 80 percent, informoval Detroit News prostredníctvom agentúry Reuters. Iránska mena sa v auguste prepadla na viac ako 200 000 tomanov za dolár a neskôr klesla ešte hlbšie; koncom septembra sa obchodovala blízko historického minima. Mina, jedna z obyvateliek, povedala, že rast cien znemožňuje akékoľvek plánovanie do budúcnosti, zatiaľ čo Hamid tvrdí, že vládna politika urobila život drahším namiesto toho, aby ho uľahčila.³⁶

Ropa, blokáda a Hormuzský prieliv

Spojené štáty v júli obnovili námornú blokádu, ktorá zaškrtila iránsky vývoz ropy, a v auguste Trumpova administratíva spustila sankčnú kampaň označovanú za doteraz najtvrdšiu, uviedol Detroit News. Iran teraz dokáže po súši presunúť kamiónmi a vlakmi len okolo 250 000 barelov ropy, čo vládu pripravuje o miliardy dolárov mesačne. Počas júna Iran cez svoje prístavy narýchlo vypravil viac ako 60 miliónov barelov ropy a jeho zásoby uskladnené v tankeroch na mori sa do júla zmenšili na približne 30 miliónov barelov – tieto zásoby naďalej čerpá tempom pol milióna barelov denne. Podľa júlových odhadov mala iránska ekonomika v nasledujúcom roku klesnúť o 5,4 percenta.³

CNN informovala, že napriek tomu sa dodávky ropy a paliva cez Hormuzský prieliv pod ozbrojenou eskortou vrátili na takmer 80 percent predvojnového tempa, hoci vývoz rafinovaných palivových produktov z regiónu sa stále pohybuje len na 58 percentách predvojnového objemu a cena nafty vyskočila nad 6 dolárov za galón. CNN vyhodnotila, že Iran v prielive, ktorý predtým využíval ako hlavný nástroj nátlaku, výrazne stratil vplyv.⁷

Americký minister zahraničia Marco Rubio uviedol, že cieľom sankčnej ofenzívy je odrezať všetky finančné väzby Iranu na zvyšok svetovej ekonomiky. „Bránite im v prístupe k peniazom, ktoré by použili na to, aby sa pokúsili zabíjať Američanov,“ povedal Rubio. Experti varujú, že iránska vláda nepocíti plný dosah okamžite: Miad Maleki, ktorý pôsobí ako senior fellow vo Foundation for Defense of Democracies, poznamenal, že námorná blokáda urýchlila účinok už existujúcich sankcií, zatiaľ čo Esfandyar Batmanghelidj z Bourse & Bazaar Foundation predpovedal, že Iran síce možno „vstrebáva rany“, no napokon „zostane stáť na nohách, vyčká na vhodný čas a udrie späť“.⁵³

Diplomacia uviazla

Hospodárske ťažkosti čiastočne podnietili obnovenú diplomatickú aktivitu a iránski predstavitelia opakovane vyjadrili obavy z domácich nepokojov, uvádza The Jerusalem Post; v januári úrady počas celoštátnych protestov vyvolaných zhoršujúcou sa ekonomikou zabili tisíce demonštrantov. Na okraj Valného zhromaždenia OSN sa iránska a americká delegácia zišli na trojhodinových rozhovoroch, informoval denník The National. Minister zahraničných vecí Abbas Araghchi predložil plán počítajúci so znovuotvorením Hormuzského prielivu do siedmich dní výmenou za zastavenie vojenských akcií, zmiernenie sankcií a odblokovanie iránskych aktív, no Trump ponuku rovno odmietol.⁴²

Prezident Masúd Pezeškján uviedol, že kombinovaný účinok sankcií a námornej blokády znížil iránsky obchod – vývoz aj dovoz – takmer o 35 percent. Mohsen Rezaei, tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti, dal Spojeným štátom lehotu len štyri až päť dní na splnenie teheránskych požiadaviek s tým, že varoval: „Ak podmienky nesplnia, neotvoríme Hormuzský prieliv ani nebude o čom rokovať.“ Analytik Ali Vaez naznačil, že obe vlády si jednoducho navzájom nerozumejú, a bývalý americký predstaviteľ Robert Malley tvrdí, že narastajúci hospodársky a vojenský tlak od júna oslabil vyjednávaciu pozíciu Iranu. Americkí predstavitelia, ktorí hovorili s denníkom Wall Street Journal pod podmienkou anonymity, naznačili, že Trump počíta s obnovením leteckých úderov na Iran po skončení volieb v polovici volebného obdobia. Obe strany naďalej komunikovali prostredníctvom sprostredkovateľov vrátane Kataru, hoci k formálnemu kolu rokovaní nedošlo.²