Lídri navštívili Tuvalu ohrozené stúpajúcou hladinou mora

Lídri z Tichomoria a ďalší vysokopostavení predstavitelia navštívili Tuvalu 6. októbra. Prezreli si zraniteľné časti nízko položeného ostrovného štátu a jeho adaptačné projekty, aby pred novembrovým klimatickým summitom Organizácie Spojených národov COP31 v Turecku podporili úsilie o prijatie opatrení.¹²³⁴

Návšteva v prvej línii

The Guardian uviedol, že do Tuvalu pricestovalo približne 50 vysokopostavených predstaviteľov vrátane 14 lídrov štátov. The Straits Times napísal, že sa zúčastnilo viac než tucet lídrov, zatiaľ čo ABC Australia uviedla, že účasť bola o niečo nižšia, než sa očakávalo, a prezidenti Maurícia a Východného Timoru boli jedinými prítomnými hlavami štátov mimo Tichomoria. Prípravné stretnutie spoločne organizujú Tuvalu a Fidži.¹²³

Program zaviedol predstaviteľov na miesta zasiahnuté zmenou klímy a k projektom, ktoré majú chrániť komunity. Návštevníci si prezreli Projekt pobrežnej adaptácie Tuvalu, stretli sa s obyvateľmi a prešli cez Funafuti vrátane jedného z najužších miest ostrova pri Funafutskom násype. Tuvalská vláda uviedla, že návšteva mala ľuďom s rozhodovacími právomocami umožniť, aby priamo videli zraniteľnosť krajiny aj jej úsilie o zvýšenie odolnosti.²⁴⁵⁶

Pôda vyvýšená nad morom

Na mieste, kde sa získava nová pôda, sledovali zástupcovia 30 krajín, ako sa piesok vyťažený z lagúny atolu používa na vytvorenie pevniny. The Guardian uviedol, že rozsiahlejší projekt poskytne približne 20 hektárov na bývanie a infraštruktúru. The Straits Times napísal, že navštívená lokalita mala rozlohu šesť hektárov, bola súčasťou prác podporovaných darcami v hodnote približne 50 miliónov dolárov a bola tretím zo série projektov, ktoré majú rozšíriť Funafuti približne o 21 hektárov.¹²

Podľa The Straits Times sa hladina mora v okolí Tuvalu za tri desaťročia do roku 2023 zvýšila približne o 15 cm, čo je dvojnásobok svetového priemeru. Denník uviedol, že ďalších 30 cm do roku 2050 by spôsobilo podstatne rozsiahlejšie záplavy než udalosti, ktoré sa v minulosti vyskytovali raz za storočie. The Guardian citoval prognózy, podľa ktorých by ročné škody spôsobené záplavami a prívalovými vlnami mohli do roku 2050 dosiahnuť 34 miliónov dolárov a do roku 2100 až 63 miliónov dolárov.¹²

Škody na útesoch a zdrojoch potravy

V roku 2024 extrémne oteplenie oceánu zničilo približne 99,9 % koralov, na ktorých stoja odľahlé ostrovy Tuvalu. Podľa The Straits Times zmena klímy ovplyvňuje aj tradičné zdroje potravy. Denník uviedol, že rybári lovia chňapala červeného a ďalšie druhy menej často a že lovia menšie ryby. The Guardian informoval o prognózach 16-percentného poklesu pobrežných úlovkov a možnej straty zásob tuniaka v hodnote štyroch miliónov dolárov ročne.¹²⁶

Podľa denníkov The Guardian a The Straits Times má Tuvalu približne 10 600 obyvateľov, pričom asi polovica žije v jednej časti Funafuti. The Guardian uviedol, že väčšina krajiny, ktorú tvoria tri útesové ostrovy a šesť atolov, leží v nadmorskej výške menšej ako dva metre. The Straits Times napísal, že Tuvalu sa pripravuje na možnosť presídlenia svojho obyvateľstva, ak krajinu pohltí oceán, hoci podrobnosti ani časový plán prípadného presunu neboli zverejnené.¹²

Financovanie a fosílne palivá

Tuvalský premiér Feleti Teo vyzval, aby ostrovné krajiny získavali klimatické financovanie rýchlejšie, keďže čelia čoraz horším extrémnym javom. Jamie Ovia, šéf tuvalského oddelenia pre zmenu klímy, povedal, že stúpajúca hladina mora zvyšuje pravdepodobnosť záplav, ktoré sa v minulosti považovali za udalosti vyskytujúce sa raz za storočie. Vyzval vlády, aby konali, kým má Tuvalu ešte čas prispôsobiť sa.¹

Lídri z Tichomoria tiež zdôraznili, že sa musí zachovať dohoda o odklone od fosílnych palív, ktorú krajiny dosiahli v roku 2023 na klimatickom summite Organizácie Spojených národov v Dubaji. The Guardian uviedol, že podpora dohody zoslabla, najmä medzi krajinami produkujúcimi ropu, a že v Austrálii za necelých päť rokov schválili viac než 30 projektov spojených s fosílnymi palivami. Austrália vedie klimatické rokovania v roku 2026 a pomohla financovať stretnutie v Tuvalu.¹²

Fidžijský premiér Sitiveni Rabuka vyzval návštevníkov, aby počúvali komunity, ktoré pociťujú dôsledky zmeny klímy, a urýchlili úsilie o splnenie cieľa obmedziť oteplenie na 1,5 °C. Premiér Papuy-Novej Guiney James Marape prisľúbil finančnú podporu Projektu pobrežnej adaptácie Tuvalu a kritizoval krajiny, ktoré naďalej vypúšťajú uhlíkové emisie bez toho, aby riešili škody v Tichomorí, uviedla ABC Australia.³⁴