Klíma · Fidži, Tuvalu
Tichomorské rokovanie pred COP31 sa začalo na Fidži
Australia, Fidži a Tuvalu pred novembrovou konferenciou COP31 v Antalyi spoločne organizujú rokovania zamerané na hranicu oteplenia 1,5 °C, financovanie klimatických opatrení a oceány. Súčasťou je aj podujatie lídrov v Tuvalu
Na Fidži a v Tuvalu prebiehajú pred COP31 v Antalyi tichomorské prípravné rokovania. Lídri uprednostňujú hranicu oteplenia 1,5 °C, dostupné financovanie a ochranu oceánov.
- Podujatia spoločne organizujú Australia, Fidži a Tuvalu.
- Prípravné rokovanie pred COP31 v Nadi potrvá od 5. do 8. októbra.
- Tuvalu hostí 5. a 6. októbra podujatie lídrov.
- Zastúpených je viac ako 50 krajín.
- Tichomorskému centru odolnosti darcovia prisľúbili takmer 173 miliónov dolárov.
Čo je nové
- Australia, Fidži a Tuvalu spoločne organizujú tichomorské prípravné rokovanie pred COP31 a podujatie lídrov.
- Rokovania v Nadi potrvajú od 5. do 8. októbra, pričom podujatie lídrov v Tuvalu sa uskutoční 5. a 6. októbra.
- Austrálska vláda uviedla, že na stretnutí sa zúčastňujú delegáti z viac ako 50 krajín spolu s tisíckami ľudí s rozhodovacími právomocami, odborníkov a aktivistov.
- Australia a Fidži ratifikovali Tichomorské centrum odolnosti, ktorému darcovia prisľúbili takmer 173 miliónov dolárov, informovala Pacific Islands News Association.
Tichomorské prípravné rokovanie pred COP31 sa začalo 5. októbra v Nadi na Fidži. Pred novembrovým COP31 v tureckej Antalyi sa na ňom zišli zástupcovia viac ako 50 krajín. Podujatia spoločne organizujú Australia, Fidži a Tuvalu. Ich cieľom je posilniť požiadavky Tichomoria na obmedzenie oteplenia na 1,5 °C, financovanie klimatických opatrení a ochranu oceánov.467
Priority Tichomoria
Fidži si stanovilo tri hlavné ciele rokovaní a vyjednávaní na COP31: udržať hranicu globálneho oteplenia o 1,5 °C na dosah, zrýchliť a spravodlivejšie nastaviť financovanie opatrení v oblasti klímy pre rozvojové krajiny a pevnejšie začleniť zdravie oceánov do klimatickej politiky. Malé ostrovné a najmenej rozvinuté štáty sa usilujú aj o spoluprácu, ktorá by zraniteľným krajinám pomohla prispôsobiť sa a posilniť ich odolnosť.123
Tieto požiadavky prichádzajú v čase, keď sa dosiahnutie teplotného cieľa javí čoraz ťažšie. Deutsche Welle informovala, že podľa hodnotenia OSN zverejneného v septembri dosiahne oteplenie aj v najpriaznivejšom scenári najmenej 1,8 °C nad úrovňou spred priemyselnej revolúcie. The Guardian osobitne informoval, že podľa Programu OSN pre životné prostredie svet prekročí cieľ Parížskej dohody obmedziť oteplenie na 1,5 °C. Program varoval, že každé ďalšie oteplenie zhorší extrémne prejavy počasia, úbytok ľadovcov, poškodzovanie ekosystémov a zaplavovanie pobrežia.12
Podľa Pacific Islands News Association Medzinárodný súdny dvor vlani opätovne potvrdil ambíciu Parížskej dohody obmedziť oteplenie na 1,5 °C a vo svojom poradnom stanovisku uviedol, že štáty majú právnu povinnosť zaviesť ambiciózne klimatické politiky a ponechať ich v platnosti.5
Vyššia hladina morí už spôsobuje, že niektoré územia sa stávajú neobývateľnými. Deutsche Welle informovala, že Tuvalu leží v priemere iba dva metre nad hladinou mora a zažíva čoraz častejšie a vážnejšie záplavy. France 24 uviedla, že stúpajúca voda už z veľkej časti zaplavila dva z deviatich koralových atolov krajiny. Tím, ktorého členom bol aj Rajneel Singh, informoval o rozsiahlom odumieraní koralov v okolí Tuvalu.23
Tuvalu stavia riziko do centra rokovaní
Australia, Fidži a Tuvalu spoločne organizujú tichomorské prípravné rokovanie pred COP31 a podujatie lídrov. Rokovania v Nadi potrvajú od 5. do 8. októbra, kým podujatie lídrov v Tuvalu od 5. do 6. októbra. Do Tuvalu malo pricestovať 14 lídrov štátov, pričom iba dvaja z nich neboli z Tichomoria. Súčasťou delegácie mali byť aj komisár EÚ pre klímu, šéf OSN pre klímu, nastupujúci prezident COP, dvaja predstavitelia inštitúcií a novinári.16
Premiér Tuvalu Feleti Teo sa usiluje predstaviť zvyšovanie hladiny morí ako bezprostredný problém, nie ako vzdialenú prognózu. „Zvyšovanie hladiny morí nie je budúcou hrozbou, ale súčasnou realitou,“ povedal. Anne Rasmussen, ktorá vedie klimatické rokovania za Združenie malých ostrovných štátov (AOSIS), uviedla, že pri odlive vidno základy domov a hroby predkov.23
Fidžijský premiér Sitiveni Rabuka povedal, že Tichý oceán pokrýva približne tretinu planéty a zohráva ústrednú úlohu pri formovaní počasia na celom svete. Vyzval ostatné vlády, aby krajiny Tichomoria vnímali ako včasné varovanie pred problémami, ktoré sa môžu rozšíriť aj inde. Zároveň upozornil, že rozvíjajúci sa jav El Niño môže spôsobiť problémy v každej krajine.1
Financovanie a fosílne palivá
Ďalším zdrojom sporov zostáva financovanie opatrení v oblasti klímy. Deutsche Welle informovala, že chudobnejšie krajiny už dlho žiadajú od bohatších štátov s vyššími emisiami viac peňazí na prípravu na dôsledky klimatickej zmeny. Krajiny Tichomoria a ďalšie zraniteľné štáty žiadajú praktickú podporu pri prispôsobovaní sa, ako aj pevnejšie medzinárodné záväzky.12
Pacific Islands News Association informovala, že podľa delegátov súčasné modely financovania klimatických opatrení často nedokážu spoľahlivo zabezpečiť, aby sa prisľúbené peniaze dostali k najohrozenejším komunitám. Australia a Fidži ratifikovali Tichomorské centrum odolnosti, regionálnu možnosť financovania pod vedením Tichomoria, ktorej darcovia prisľúbili takmer 173 miliónov dolárov, uviedla agentúra.5
Krajiny sa v roku 2023 dohodli, že začnú prechádzať na energetický systém, ktorý nie je závislý od uhlia, ropy a plynu. Deutsche Welle však informovala, že odvtedy nastal len malý pokrok. Vedci tvrdia, že zastavenie spaľovania znečisťujúcich zdrojov energie je jediným spôsobom, ako vrátiť teploty do medzinárodne dohodnutých hraníc. Austrálsky minister pre klímu a energetiku Chris Bowen, ktorý predsedá rokovaniam o COP31, presadzoval rozširovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a elektrifikácie, aby sa znížila potreba fosílnych palív.12
Úloha Australie je pod drobnohľadom, keďže sa pripravuje predsedať COP31 v spolupráci s krajinami Tichomoria. The Guardian informoval, že Australia čelí kritike za schvaľovanie veľkých projektov ťažby uhlia a plynu. France 24 uviedla, že Greenpeace vyzvala Canberru, aby urobila viac pre ukončenie závislosti od fosílnych palív. Australia tvrdí, že rýchlo zvyšuje dodávky energie z obnoviteľných zdrojov.13
Účasť a politický význam
The Guardian informoval, že na stretnutí v Nadi sa zúčastnilo približne 4 000 ľudí. Anthony Albanese pricestoval na podujatie, ktoré denník označil za jeho prvý klimatický summit OSN od nástupu do funkcie austrálskeho premiéra pred viac ako štyrmi rokmi. Albanese povedal, že stretnutie je dôležitou prípravou na COP31 a že klimatická zmena ohrozuje samotnú existenciu niektorých zúčastnených krajín Tichomoria.1
Politickú pozornosť vyvolal aj pomerne nízky počet lídrov, ktorí cestujú do Tuvalu. The Guardian pripísal obmedzenú účasť dĺžke cesty, geopolitickým nezhodám a súbežným klimatickým rokovaniam v Antalyi. Austrálsky opozičný politik Dan Tehan povedal, že účasť dokazuje márnotratnosť konferencie na Fidži, a označil ju za „frašku“. Albanese obhajoval stretnutie ako nevyhnutnú prípravu na COP31.1
Prečo na tom záleží
Stretnutia poskytujú vládam tichomorských krajín ohrozených stúpaním hladiny morí priestor ovplyvniť program COP31 a požadovať financovanie, ktoré sa dostane k najohrozenejším komunitám. Podujatie lídrov v Tuvalu upozorňuje na miestne dôsledky klimatickej zmeny, kým rokovania v Nadi pripravujú pôdu na novembrové rokovania v Antalyi.56
Súvisiace príbehy
História verzií
- verzia 2 · Aktualizovaná verzia dopĺňa informácie o spoluorganizátoroch, termínoch podujatí, dejisku v Antalyi a nové správy o Tichomorskom centre odolnosti a požiadavkách na financovanie klimatických opatrení.
- verzia 1 ·



