Lídri z Tichomoria presadzujú klimatické požiadavky

Lídri z Tichomoria sa 5. októbra v Nadi na Fidži pripojili k ministrom, predstaviteľom štátov a klimatickým vyjednávačom na prípravných rokovaniach pred COP31. Vyzvali vlády, aby zachovali hranicu oteplenia o 1,5 °C, zlepšili prístup k financovaniu opatrení v oblasti klímy a venovali väčšiu pozornosť zdraviu oceánov. Deutsche Welle informovala, že sa na rokovaniach zúčastňujú zástupcovia približne 60 krajín. COP31 sa má konať v Turecku.¹²⁴

Priority Tichomoria

Fidži si stanovilo tri hlavné ciele rokovaní a vyjednávaní na COP31: udržať hranicu globálneho oteplenia o 1,5 °C na dosah, zrýchliť a spravodlivejšie nastaviť financovanie opatrení v oblasti klímy pre rozvojové krajiny a pevnejšie začleniť zdravie oceánov do klimatickej politiky. Malé ostrovné a najmenej rozvinuté štáty sa usilujú aj o spoluprácu, ktorá by zraniteľným krajinám pomohla prispôsobiť sa a posilniť ich odolnosť.¹²³

Tieto požiadavky prichádzajú v čase, keď sa dosiahnutie teplotného cieľa javí čoraz ťažšie. Deutsche Welle informovala, že podľa hodnotenia OSN zverejneného v septembri dosiahne oteplenie aj v najpriaznivejšom scenári najmenej 1,8 °C nad úrovňou spred priemyselnej revolúcie. The Guardian osobitne informoval, že podľa Programu OSN pre životné prostredie svet prekročí cieľ Parížskej dohody obmedziť oteplenie na 1,5 °C. Program varoval, že každé ďalšie oteplenie zhorší extrémne prejavy počasia, úbytok ľadovcov, poškodzovanie ekosystémov a zaplavovanie pobrežia.¹²

Vyššia hladina morí už spôsobuje, že niektoré územia sa stávajú neobývateľnými. Deutsche Welle informovala, že Tuvalu leží v priemere iba dva metre nad hladinou mora a zažíva čoraz častejšie a vážnejšie záplavy. France 24 uviedla, že stúpajúca voda už z veľkej časti zaplavila dva z deviatich koralových atolov krajiny. Tím, ktorého členom bol aj Rajneel Singh, informoval o rozsiahlom odumieraní koralov v okolí Tuvalu.²³

Tuvalu stavia riziko do centra rokovaní

Lídri zúčastňujúci sa na stretnutí mali najprv vycestovať do Tuvalu, kde vyšší predstavitelia plánovali jednodňové rokovanie v ústraní. Jeho súčasťou mala byť aj diskusia o možnom presídlení obyvateľstva. Cestu malo absolvovať štrnásť lídrov štátov, z ktorých iba dvaja boli z krajín mimo Tichomoria. Súčasťou delegácie mali byť aj komisár EÚ pre klímu, najvyšší predstaviteľ OSN pre klímu, nastupujúci predseda COP, dvaja predstavitelia inštitúcií a novinári.¹²³

Premiér Tuvalu Feleti Teo sa usiluje predstaviť zvyšovanie hladiny morí ako bezprostredný problém, nie ako vzdialenú prognózu. „Zvyšovanie hladiny morí nie je budúcou hrozbou, ale súčasnou realitou,“ povedal. Anne Rasmussen, ktorá vedie klimatické rokovania za Združenie malých ostrovných štátov (AOSIS), uviedla, že pri odlive vidno základy domov a hroby predkov.²³

Fidžijský premiér Sitiveni Rabuka povedal, že Tichý oceán pokrýva približne tretinu planéty a zohráva ústrednú úlohu pri formovaní počasia na celom svete. Vyzval ostatné vlády, aby krajiny Tichomoria vnímali ako včasné varovanie pred problémami, ktoré sa môžu rozšíriť aj inde. Zároveň upozornil, že rozvíjajúci sa jav El Niño môže spôsobiť problémy v každej krajine.¹

Financovanie a fosílne palivá

Ďalším zdrojom sporov zostáva financovanie opatrení v oblasti klímy. Deutsche Welle informovala, že chudobnejšie krajiny už dlho žiadajú od bohatších štátov s vyššími emisiami viac peňazí na prípravu na dôsledky klimatickej zmeny. Krajiny Tichomoria a ďalšie zraniteľné štáty žiadajú praktickú podporu pri prispôsobovaní sa, ako aj pevnejšie medzinárodné záväzky.¹²

Krajiny sa v roku 2023 dohodli, že začnú prechádzať na energetický systém, ktorý nie je závislý od uhlia, ropy a plynu. Deutsche Welle však informovala, že odvtedy nastal len malý pokrok. Vedci tvrdia, že zastavenie spaľovania znečisťujúcich zdrojov energie je jediným spôsobom, ako vrátiť teploty do medzinárodne dohodnutých hraníc. Austrálsky minister pre klímu a energetiku Chris Bowen, ktorý predsedá rokovaniam o COP31, presadzoval rozširovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a elektrifikácie, aby sa znížila potreba fosílnych palív.¹²

Úloha Australie je pod drobnohľadom, keďže sa pripravuje predsedať COP31 v spolupráci s krajinami Tichomoria. The Guardian informoval, že Australia čelí kritike za schvaľovanie veľkých projektov ťažby uhlia a plynu. France 24 uviedla, že Greenpeace vyzvala Canberru, aby urobila viac pre ukončenie závislosti od fosílnych palív. Australia tvrdí, že rýchlo zvyšuje dodávky energie z obnoviteľných zdrojov.¹³

Účasť a politický význam

The Guardian informoval, že na stretnutí v Nadi sa zúčastnilo približne 4 000 ľudí. Anthony Albanese pricestoval na podujatie, ktoré denník označil za jeho prvý klimatický summit OSN od nástupu do funkcie austrálskeho premiéra pred viac ako štyrmi rokmi. Albanese povedal, že stretnutie je dôležitou prípravou na COP31 a že klimatická zmena ohrozuje samotnú existenciu niektorých zúčastnených krajín Tichomoria.¹

Politickú pozornosť vyvolal aj pomerne nízky počet lídrov, ktorí cestujú do Tuvalu. The Guardian pripísal obmedzenú účasť dĺžke cesty, geopolitickým nezhodám a súbežným klimatickým rokovaniam v Antalyi. Austrálsky opozičný politik Dan Tehan povedal, že účasť dokazuje márnotratnosť konferencie na Fidži, a označil ju za „frašku“. Albanese obhajoval stretnutie ako nevyhnutnú prípravu na COP31.¹