Počet obetí leteckého útoku na trh v Rakhinskom štáte v Mjanmarsku stúpol na 50

Lietadlo mjanmarskej armády zhodilo v pondelok okolo poludnia dve bomby na Indický trh v Kyauktaw a neďaleký most Kassapanadi. Podľa prvých správ Arakanskej armády a miestnych predstaviteľov zahynulo 33 ľudí a 36 bolo zranených, hoci Euronews uviedlo vyššie číslo – 49 mŕtvych a 58 zranených. V utorok The New York Times, Daily Sabah a agentúra Reuters informovali, že počet obetí stúpol na najmenej 50, pričom zranených je 58, keďže záchranári našli ďalšie telá vrátane žien a detí.¹²³⁴

Útok na veľkoobchodné centrum

Trh slúžil ako hlavné veľkoobchodné centrum regiónu a bol zasiahnutý spolu s neďalekým mostom, ktorý bol čiastočne zničený, uviedli Arakanská armáda a miestni predstavitelia. Fotografie a videá z miesta činu ukazovali horiace budovy a poškodené vozidlá a svedok opísal, že videl vyše 30 tiel medzi doutievajúcimi troskami.¹²³⁴

Wai Hun Aung, ktorý zastáva vyšší post v záchrannej službe v Rakhinskom štáte, opísal bombardovanie agentúre Associated Press ako jeden z najtvrdších leteckých útokov, aké tento štát zažil. „Toto je jeden z najzávažnejších leteckých útokov v Rakhinskom štáte,“ povedal. Arakanská armáda uviedla, že trh sa nachádzal ďaleko od aktívnych bojov na fronte.³⁶

Medzi postihnutými bola predavačka z trhu, ktorú jej sestra Khaing Nu označila za nezvestnú po útoku. „Moja sestra je nezvestná, bola predavačkou na trhu,“ povedala Khaing Nu.⁵⁸

Rozporuplné údaje o počte obetí

Väčšina médií vrátane The Hindu, CBC, Al Jazeera, Dawn, OODAloop a The Korea Times spočiatku uvádzala najmenej 33 mŕtvych a 36 zranených – tieto čísla potvrdili Arakanská armáda a Wai Hun Aung. Euronews informovalo o 49 mŕtvych a 58 zranených, pričom 22 zranených malo byť v kritickom stave. V utorok The New York Times, Daily Sabah a agentúra Reuters uviedli, že počet obetí stúpol na najmenej 50 mŕtvych a 58 zranených, keďže záchranári našli ďalšie telá vrátane žien a detí. Arakanská armáda uviedla, že počet obetí sa ešte môže zvýšiť.³¹²⁵

Reakcia armády a jej popretie

Mjanmarská armáda uviedla, že „útočí len na legitímne vojenské ciele“, a obvinila odbojové skupiny z terorizmu. Arakanská armáda vyhlásila, že „čoskoro podnikne účinné odvetné opatrenia proti jednotlivcom a organizáciám priamo zodpovedným za útoky“.¹⁴

Khine Thu Kha, hovorca Arakanskej armády, tvrdil, že ozbrojené sily zámerne používajú letecké útoky na preplnené trhoviská, vzdelávacie zariadenia, bežných obyvateľov a domy. Organizácia uviedla, že zdokumentovala, kto je za útoky zodpovedný, a plánuje reagovať „primeranými a zodpovedajúcimi odvetnými opatreniami“ voči týmto stranám.⁹⁷

Prehlbujúci sa konflikt v Rakhinskom štáte

Arakanská armáda, opisovaná ako dobre vycvičená a dobre vyzbrojená sila usilujúca sa o autonómiu pre etnickú menšinu Rakhinského štátu, spustila v štáte ofenzívu v novembri 2023. Odvtedy dobyla strategicky dôležité vojenské veliteľstvo a podľa viacerých médií aj 14 zo 17 okresov štátu, hoci CBC tento údaj spochybnilo. S eskaláciou konfliktu ozbrojené sily sprísnili kontroly, ktoré obmedzujú komerčné dopravné trasy.¹²³⁴

CBC a Euronews informovali, že pri decembrovom vojenskom bombardovaní nemocnice v Mrauk-U zahynulo najmenej 34 ľudí a 80 bolo zranených, zatiaľ čo Al Jazeera uviedla najmenej 33 obetí a 70 zranených. Al Jazeera a The Korea Times informovali, že pokračujúci konflikt vyhnal z domovov takmer 500 000 obyvateľov Rakhinského štátu.¹⁴²⁸

Al Jazeera informovala, že OSN vlani v auguste uviedla, že situácia v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku dosiahla bezprecedentne nízku úroveň, pričom poukázala na závažné zlé zaobchádzanie s obyvateľstvom Rohingov. S odvolaním sa na Al Jazeeru a Dawn sa odhaduje, že boje, ktoré vypukli po tom, čo si ozbrojené sily 1. februára 2021 uzurpovali moc, si vyžiadali viac ako 100 000 obetí na životoch.²⁵

Kontext: prevrat a vysídlenie

CBC informovalo, že krajina zostáva nestabilná odvtedy, čo ozbrojené sily počas prevratu v roku 2021 odstavili demokraticky zvolenú vládu vedenú Aun Schan Su Ťij. Min Aun Hlain, bývalý šéf vojenskej vlády, bol v apríli zvolený za prezidenta vojensky podporovaným parlamentom, informovala Al Jazeera. V samostatnom vývoji boje medzi armádou a povstalcami, ktoré sa začali v roku 2017, prinútili veľký počet Rohingov hľadať útočisko v Bangladéši a ďalších krajinách; CBC poznamenalo, že Mjanmarsko nezaraďuje Rohingov medzi svojich 135 oficiálne uznaných etnických skupín a že krajiny ako Bangladéš a Malajzia sa pokúsili časť utečencov poslať späť.¹²

Organizácie na ochranu ľudských práv útok odsúdili

Parlamentári ASEAN za ľudské práva oficiálne odsúdili letecký útok z 28. septembra a požadovali humanitárny prístup do postihnutých oblastí, ako aj vyvodenie zodpovednosti voči veliteľovi armády Min Aun Hlainovi. Predsedníčka APHR Mercy Chriesty Barends uviedla, že junta „sa spolieha na letecké útoky a drony proti obývaným oblastiam po celej krajine, pretože nedokáže zabezpečiť kontrolu nad územím na zemi“.¹⁴

Mjanmarské letectvo v ten istý deň uskutočnilo ďalšie útoky, keď zasiahlo dedinu Sun Ye v okrese Minbya a pobrežnú rekreačnú oblasť Ngapali v okrese Thandwe, uviedla Arakanská armáda.⁷

V samostatnej správe organizácia Amnesty International zverejnila, že dovoz leteckého paliva do Mjanmarska dosiahol v roku 2025 celkovo 109 604 ton, čo predstavuje nárast o 69 % oproti predchádzajúcemu roku. Podľa riaditeľky výskumu organizácie Montse Ferrer je to dôkaz, že vládnuca junta „naďalej obchádza sankcie a hľadá nové spôsoby dovozu leteckého paliva, ktoré používa na bombardovanie vlastných civilistov“. Obhajcovia ľudských práv tiež poukazujú na predchádzajúci incident z apríla 2023, keď pri útoku na dedinu Pazigyi zahynulo vyše 160 ľudí.⁶