SlovakNews

Svet · Malajzia

Malajzia schválila druhú vlnu deportácií do Mjanmarska – šéf junty chystá októbrovú návštevu

Malajzia schválila návrat ďalších 3 524 mjanmarských občanov v rámci dohody s vojenskou vládou a pokračuje v tom napriek výzve vysokého komisára OSN pre ľudské práva Volkera Türka na zastavenie deportácií a napriek smrtiacemu násiliu v Rakhinskom štáte. Min Aun Hlain sa chystá navštíviť Malajziu a Anwar Ibrahim čelí rastúcemu domácemu tlaku v otázke migrácie

Živé Verzia: 3Zdrojov: 16Perspektív: 3Aktualizované:

Vypočujte si príbeh

Stručná verzia

0:001:23
ENRead in English
Foto: Al Jazeera · zdroj

Čo je nové

  • Malajzia schválila druhú fázu repatriácie, ktorá sa týka ďalších 3 524 mjanmarských občanov
  • Vodca mjanmarskej junty Min Aun Hlain plánuje v októbri odcestovať do Malajzie
  • UNHCR tvrdí, že Malajzia mu zabránila preverovať navrátilcov alebo sa s nimi stretnúť
  • Online petícia žiadajúca vyhostenie Rohingov z Malajzie získala vyše 400-tisíc podpisov
  • Popularita Anwara Ibrahima prudko klesla po prehre v miestnych voľbách, čo zvyšuje tlak na konanie

Malajzia schválila druhú fázu svojho programu repatriácie do Mjanmarska a umožnila návrat ďalších 3 524 mjanmarských občanov v rámci júlovej dohody, ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k návratu až 5 000 ľudí – a to napriek tomu, že vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk opäť vyzval na okamžité zastavenie tohto procesu. Mjanmarský vojenský vládca Min Aun Hlain plánuje v októbri odcestovať do Malajzie na rokovania o ďalších návratoch, zatiaľ čo organizácie na ochranu ľudských práv upozorňujú, že Malajzia odmietla Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prístup k preverovaniu navrátilcov a že online kampaň požadujúca vyhostenie Rohingov z krajiny získala vyše 400-tisíc podpisov.1461

Prvá fáza sa začala

Podľa malajzijských úradníkov bolo medzi prvými navrátilcami 1 370 mužov, 79 žien, 20 chlapcov a sedem dievčat vo veku od ôsmich do 60 rokov. Pod prísnymi bezpečnostnými opatreniami cestovali autobusmi na štadión v meste Manjung v štáte Perak, odkiaľ nastúpili na dve bojové lode a jednu zdravotnícku loď mjanmarského námorníctva kotviace pri neďalekej námornej základni Lumut. Ministerstvo vnútra Malajzie uviedlo, že k 15. augustu prešlo overením totožnosti 10 388 mjanmarských občanov zadržiavaných v imigračných zariadeniach a že ďalšie repatriácie budú pokračovať po dokončení overovania a koordinácie.74

Operácia predstavuje prvú fázu dohody, ktorú v auguste oznámil premiér Anwar Ibrahim a podľa ktorej mjanmarská vojenská vláda súhlasila s prijatím až 5 000 ľudí z Malajzie. Malajzia označuje celý proces za výlučne dobrovoľný a tvrdí, že navrátilci podpísali dokumenty, v ktorých vyjadrili želanie vrátiť sa. Ministerstvo vnútra uviedlo, že tento krok „jasne signalizuje, že vláda berie riešenie nelegálnej migrácie vážne“.1784

Malajzia odvtedy schválila druhú fázu programu a umožnila návrat ďalších 3 524 mjanmarských občanov v rámci širšej dohody o repatriácii až 5 000 ľudí. Dohoda bola uzavretá ako bilaterálna zmluva medzi Malajziou a mjanmarskou vojenskou vládou v júli.14

Dobrovoľne alebo pod nátlakom

Aktivisti za ľudské práva spochybňujú malajzijské označenie tohto procesu. Mahi Ramakrishnan povedala: „Toto nie je repatriácia a už vôbec nie niečo, čo si ľudia sami vybrali.“ „To, čo sa v skutočnosti deje, je, že mjanmarskí občania sú násilne vyháňaní do krajiny, pred ktorou utiekli.“ Dodala, že Malajzia poskytuje utečencom a žiadateľom o azyl len minimálnu ochranu. Podľa doterajších správ o operácii zatiaľ nie je jasné, koľko ľudí z prvej skupiny bolo Rohingov.34

Han Win Aung, vedúci mjanmarského Oddelenia pre záležitosti ASEAN, uviedol, že dohoda sa týka mjanmarských občanov všeobecne, nie špecificky Rohingov, a poukázal na to, že podobné návraty prebehli už v rokoch 2021 a 2022, keď Mjanmarsko prijalo z Malajzie viac než 1 100 ľudí.74

Situácia v Mjanmarsku

Mjanmarská armáda prevzala moc od zvolenej vlády vo februári 2021 a odvtedy bojuje na viacerých frontoch proti ozbrojeným opozičným skupinám. V rakhinskom štáte má dnes nad väčšinou územia kontrolu Arakanská armáda, nie vojenská vláda, a odtiaľ prichádzajú správy o búraní domov Rohingov a zaberaní ich majetku. Aktivisti tvrdia, že mjanmarská armáda od roku 2024 násilne naverbovala vyše 3 000 Rohingov a že zneužívania voči rohingským komunitám sa dopúšťa tak armáda, ako aj Arakanská armáda.132

Vojenská kampaň v roku 2017 mala na svedomí takmer 10 000 mŕtvych Rohingov a zrovnala so zemou celé dediny – udalosť, ktorú viaceré organizácie na ochranu ľudských práv označili za genocídu. Nay San Lwin povedal, že táto genocída „nikdy neskončila“. Pacifist Farooq varoval, že pre navrátených ľudí to „bude rozsudok smrti. Bez ohľadu na to, či ich junta prijme, títo rohingskí utečenci môžu skončiť na bojisku alebo vo väzení.“ Mark Farmaner uviedol, že odovzdanie utečencov mjanmarskej armáde, ktorá presadzuje politiku vyháňajúcu Rohingov z krajiny, „nie je riešením tejto krízy“.32

Medzinárodná reakcia

UNHCR uviedol, že sa nepodieľal na dohode o repatriácii medzi Malajziou a Mjanmarskom a nemal žiadnu úlohu v samotnej operácii. Viac než 160 mimovládnych organizácií napísalo Anwarovi Ibrahimovi list, v ktorom ho vyzvali, aby deportácie zastavil, s tým, že „angažovanosť Malajzie voči junte nesmie ísť na úkor jej dobrej povesti a integrity“ a že „približovať sa k páchateľom genocídy a zároveň kriminalizovať ich obete nie je len nelogické, ale aj nemorálne“. Amnesty International a Asylum Access Malaysia, ktorá pred piatimi rokmi na malajzijských súdoch napadla deportáciu 1 200 mjanmarských občanov, opäť vyzvali vládu, aby súčasné repatriácie zastavila, a žiadali obnovenie prístupu UNHCR do detenčných centier s cieľom preveriť zraniteľných utečencov.1238

Organizácie na ochranu ľudských práv a OSN uviedli, že Malajzia zakázala UNHCR stretnúť sa s navrátilcami alebo ich preveriť pred odoslaním späť, čo podľa kritikov spochybňuje tvrdenia, že návraty sú dobrovoľné a že zraniteľné osoby sú chránené.121

Joanne Chua z Amnesty International uviedla: „O päť rokov neskôr sa podmienky v Mjanmarsku výrazne zhoršili, a napriek tomu sa Malajzia rozhodla uzavrieť dohodu s mjanmarskou juntou o deportácii tisícov ľudí do prostredia, kde im hrozí značné riziko ujmy a prenasledovania.“ Joshua Ericsson uviedol, že Malajzia „nemôže na pôde Organizácie Spojených národov obhajovať zodpovednosť a zároveň uzatvárať dohody s Min Aun Hlainom, ktoré uľahčujú nebezpečné návraty do Mjanmarska“, a dodal, že medzinárodné právo musí platiť dôsledne. Chua tiež spochybnila malajzijský systém registrácie utečencov a povedala, že skutočná ochrana „začína až vtedy, keď sa nikto nemusí báť, že bude poslaný späť do nebezpečenstva“.8

K tejto kritike sa pridal aj vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk, ktorý opísal Mjanmarsko ako krajinu zmietanú ťažkým násilím, pričom tvrdil, že tamojšie pomery stále nie sú dostatočne stabilné na bezpečnú repatriáciu, a vyzval Malajziu, aby deportácie okamžite pozastavila. UNHCR uviedol, že nikoho by nemali vrátiť na miesto, kde mu hrozí mučenie alebo prenasledovanie. Tieto varovania zazneli v čase, keď došlo k bombovým útokom na trhovisko v Kyauktaw v Rakhinskom štáte; Arakanská armáda uviedla, že pri dvoch výbuchoch v pondelok zahynulo 49 ľudí.61417

Diplomacia a čísla

Anwar Ibrahim naznačil, že chce pozvať mjanmarského najvyššieho veliteľa Min Aun Hlaina do Malajzie, aby spolu prerokovali otázku návratu migrantov a utečencov. „Pozývam ho, aby som mu povedal, že môžeme byť priatelia a obchodovať spolu, môžeme prijímať Mjanmarčanov, ale Mjanmarsko ich musí naspäť prijať tiež,“ povedal a dodal: „Podľa mňa je to lepšia diplomacia než len nahnevane kričať na Mjanmarsko.“ Minister zahraničných vecí Mohamad Hasan zároveň na pôde Organizácie Spojených národov vyhlásil, že dodržiavanie medzinárodného práva „nemôže byť voliteľné“ – vyjadrenie, ktoré podľa organizácií na ochranu ľudských práv nesedí s dohodou o deportáciách.438

V podcaste zverejnenom po odplavení prvých lodí Anwar Ibrahim uviedol, že reaguje na narastajúcu nevraživosť verejnosti voči moslimskej rohingskej komunite v Malajzii a že nemal inú možnosť, než rokovať s mjanmarskou vládou. Organizácie na ochranu ľudských práv sa proti tomu ohradili s tým, že ľudia poslaní domov riskujú ublíženie, prenasledovanie alebo násilné odvedenie do armády, a poukázali na to, že nevraživosť voči migrantom v Malajzii rastie spolu s hospodárskymi ťažkosťami a online kampaňami požadujúcimi odsun Rohingov.1023

Malajzijská vláda uviedla, že schválila druhú fázu, ktorá sa týka ďalších 3 524 mjanmarských občanov, v rámci širšieho plánu návratu až 5 000 ľudí podľa júlovej bilaterálnej dohody. Min Aun Hlain, ktorý bol v apríli uvedený do funkcie prezidenta Mjanmarska po voľbách riadených vojenskou juntou, má v októbri navštíviť Malajziu a rokovať o ďalších návratoch.14

Malajzia nikdy nepodpísala Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951, a preto oficiálne neuznáva status utečenca; utečencov klasifikuje ako neregistrovaných migrantov. Podľa UNHCR sa v Malajzii nachádza 193 824 utečencov z Mjanmarska a podľa samostatných údajov je v krajine registrovaných v UNHCR približne 215 600 utečencov a žiadateľov o azyl, z toho asi 126 000 Rohingov. Zhruba dve tretiny mjanmarských utečencov v Malajzii tvoria Rohingovia. Podľa aktivistov nemajú Rohingovia v Malajzii prístup k formálnemu vzdelávaniu ani zdravotnej starostlivosti a čelia ďalším rizikám vrátane útokov na internete a verejnej nevraživosti, pričom na verejnosti sa objavujú aj transparenty s heslami ako „Vyžeňte Rohingov“.7413

Politický tlak doma

Vláda Anwara Ibrahima čelí doma rastúcemu tlaku v otázke migrácie. Jeho koalícia, ktorú v roku 2022 vytvoril s etnicky malajskou nacionalistickou stranou UMNO, musí vyhlásiť všeobecné voľby najneskôr do roku 2028 a jeho strana nedávno stratila mandáty v miestnych voľbách. Online petícia požadujúca vyhostenie Rohingov z Malajzie získala vyše 400-tisíc podpisov po tom, čo sa na sociálnych sieťach šírili obvinenia – vrátane nepravdivého tvrdenia, že predstavitelia Rohingov žiadali pôdu a občianstvo, a sťažnosti, že Rohingovia po sviatku Eid al-Adha riadne nezlikvidovali zvierací odpad.1

Anwar o utečencoch a migrantoch povedal: „Jednoznačne sa stali záťažou. Bezpečnostnou záťažou, ekonomickou záťažou a zdrojom nevraživosti medzi ľuďmi,“ no zároveň podotkol, že so zadržanými by sa aj napriek tomu malo zaobchádzať ľudsky, a dodal: „Môžeme ich zatknúť, ale nesmieme ich biť, zastrašovať ani ponižovať.“ Latheefa Koya, bývalá šéfka Malajzijskej protikorupčnej komisie, označila toto rozhodnutie za „hanebné, amorálne a také, ktoré krajinu zahanbuje v očiach medzinárodného spoločenstva“. Tricia Yeoh, riaditeľka Ázijského inštitútu pre politiku a angažovanosť, opísala Anwarovo politické postavenie slovami: „Je zahnaný do kúta, na svojom najslabšom bode.“1

Prečo na tom záleží

Tento prípad preveruje, ako ďaleko môžu vlády zájsť pri vracaní ľudí do aktívnej konfliktnej zóny a pritom tento proces nazývať dobrovoľným – otázka, ktorá má priamy význam aj pre debaty o azylovej a deportačnej politike v Európe. Krok Malajzie, ktorá schválila druhú, rozsiahlejšiu fázu návratov a zároveň sa chystá privítať šéfa mjanmarskej junty, ukazuje, že táto politika naberá na obrátkach, hoci Volker Türk z OSN trvá na tom, že pomery stále nie sú bezpečné. Zároveň odhaľuje, ako domáci politický tlak – vrátane masovej petície proti Rohingom – formuje reakciu vlády, ktorá nie je viazaná Dohovorom o utečencoch, voči vojenskému režimu obvinenému z prenasledovania.61412

Videá

Malaysia Begins Deporting 1,500 Myanmar Refugees Despite UN Safety Concerns | Asia News | N18G · CNBC-TV18
Malaysia begins repatriating Rohingya refugees to Myanmar despite safety concerns · Al Jazeera English
Refugee Crisis: Malaysia Starts Sending Home Myanmar Refugees Despite Safety Concerns | N18G · moneycontrol
Malaysia begins sending home Myanmar refugees · DVB English News

Súvisiace príbehy

História verzií

  1. verzia 3 · Pridané: schválenie druhej fázy repatriácie Malajziou (ďalších 3 524 ľudí), plánovaná októbrová návšteva Min Aun Hlaina, potvrdenie, že UNHCR nebolo umožnené preveriť navrátilcov, upravený/sporný počet obetí bombového útoku v Kyauktaw a nové podrobnosti o domácom politickom tlaku – vrátane petície proti Rohingom s 400 000 podpismi a klesajúcej popularity Anwara – ktorý túto politiku poháňa.
  2. verzia 2 · Doplnené o jednoznačné výzvy šéfa ľudských práv OSN Volkera Türka a UNHCR na zastavenie deportácií, smrtiaci útok mjanmarskej armády v Kyauktaw a obhajobu politiky zo strany Anwara Ibrahima s odkazom na protimigrantské nálady.
  3. verzia 1 ·