Protesty francúzskych študentov prerástli do demonštrácií proti drahote

Študenti a pracujúci sa po celom Francúzsku zapojili do demonštrácií pre situáciu v školstve a životné náklady, vyplýva zo správ zverejnených 19. októbra 2026. Vláda prezidenta Emmanuela Macrona medzitým ponúkla opatrenia pre školy a počas niektorých pochodov čelila násiliu. SBS informovala o protestoch v 110 mestách, ktoré nadviazali na blokády škôl začaté v septembri.¹²

Od tried k rodinným rozpočtom

Hnutie sa spočiatku sústredilo na podmienky v školách. Podľa KFDM študenti protestovali proti nedostatočnému financovaniu, chátrajúcim priestorom, nedostatku učiteľov a prijímaciemu konaniu na vysoké školy, ktoré považovali za neprehľadné. Podľa SBS sa blokády začali u študentov Lycée Antoine-de-Saint-Exupéry, ktorí sa sťažovali okrem iného na chýbajúcich zamestnancov, nedostatok zastupujúcich učiteľov a zanedbané budovy.¹²

SBS uviedla, že študenti žiadali nižší počet žiakov v triedach, zmeny rozvrhov a reformu systému prijímania na vysoké školy Parcoursup. Následne sa k nim pridali školské a vysokoškolské odbory, ktoré koordinovali protestné prerušenia vyučovania s plánovanými štrajkmi vo verejnom sektore. Do demonštrácií sa zapojili aj organizácie pracujúcich a celoštátne organizácie, čím sa okruh účastníkov rozšíril aj mimo študentov, ktorí ich začali.²

Ďalšou témou sa stali životné náklady. KFDM informovala, že ďalšie skupiny sa pridali na protest proti výdavkom domácností vrátane drahých pohonných látok. SBS uviedla, že siete žltých viest sa pripojili k študentom počas celoštátneho dňa protestov. Podľa KFDM patrili medzi požiadavky CGT nižšie ceny a zvýšenie miezd a dôchodkov.¹²

Demonštrácie prebiehajú aj v čase navrhovaných rozpočtových škrtov. SBS informovala, že vláda plánuje úsporné opatrenia s cieľom znížiť deficit z 5,4 percenta na 5 percent hrubého domáceho produktu. KFDM uviedla, že Francúzsko v polovici septembra oznámilo dotácie na benzín pre vybrané odvetvia.¹²

Odhady účasti a násilie

Odhady rozsahu účasti sa naďalej líšia. KFDM uviedla, že ministerstvo vnútra vyčíslilo účasť na sobotných demonštráciách na 550 000 ľudí, kým CGT na 800 000. Aj SBS citovala odhad organizátorov na úrovni približne 800 000. Tieto čísla opisujú tú istú rozsiahlu mobilizáciu, neposkytujú však zhodný údaj o celkovej účasti.¹²

Analytik, na ktorého sa odvolávala KFDM, aj profesor Romain Fathi, ktorého citovala SBS, uviedli, že demonštrácie boli prevažne nenásilné. Obe médiá napriek tomu informovali o násilí vrátane podpálenia radnice v Limoges. KFDM uviedla približne 1 500 poškodených prevádzok a straty vo výške stoviek miliónov eur.¹²

Správy uvádzajú rozdielne počty zatknutých a zranených, pričom nestanovujú spoločné obdobie, za ktoré ich počítajú. KFDM uviedla približne 1 800 zatknutých a približne 500 zranených policajtov, hasičov a záchranárov; v širšom opise udalostí spomenula aj zhruba 5 000 zatknutých. SBS informovala o približne 2 400 zatknutých a takmer 1 000 zranených príslušníkoch poriadkových síl počas sobotných demonštrácií. Tieto súhrnné údaje nemožno zamieňať.¹²

Ústupky a vzájomné obvinenia

Vláda podľa oboch správ prisľúbila ďalších 3 000 zastupujúcich učiteľov. KFDM uviedla, že plánuje aj zapojiť študentov do rozhodovania v školách a upustiť od zamýšľaného zvýšenia niektorých poplatkov za zápis na vysoké školy. SBS informovala, že prísľuby týkajúce sa zastupujúcich učiteľov a úprav rozvrhov boli odmietnuté ako nedostatočné.¹²

Zodpovednosť za násilie sa stala predmetom politického sporu. Podľa KFDM vláda a Marine Le Penová obvinili krajne ľavicové skupiny, zatiaľ čo Jean-Luc Mélenchon obvinil úrady zo stupňovania napätia. SBS informovala, že Macron odlíšil protestujúcich s „oprávnenými požiadavkami“ od ľudí zodpovedných za ničenie a rabovanie a prisľúbil okamžité reakcie a rýchle potrestanie vinníkov.¹²