Putin podpísal štvrtý dekrét v roku 2024 o rozšírení ozbrojených síl Ruska

Podľa viacerých médií, ktoré si preštudovali znenie dekrétu, prezident Vladimir Putin 28. septembra stanovil povolenú veľkosť ruskej armády na 2 441 630 osôb, z čoho 1 550 500 tvorí aktívna služba – ide už o štvrtý prípad tohto roku, keď nariadil takéto navýšenie.²³⁴⁵

Dekrét

Dekrét, zverejnený v nedeľu, uvádza: „Povolený počet personálu ozbrojených síl Ruska sa stanovuje na 2 441 630 jednotiek, z toho 1 550 500 vojenského personálu.“ Toto číslo predstavuje nárast o 15 500 oproti predchádzajúcemu stropu 2 426 130, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta na základe dekrétu vydaného koncom júla, ktorý sám nahradil skorší príkaz z 12. júna.⁴⁶²

Podľa Meduzy sa celkový povolený počet zvýšil o 52 500 pozícií v rámci štyroch navýšení – zatiaľ čo Putin počas prvých štyroch rokov plnohodnotnej invázie zvýšil počet vojakov iba trikrát. Ozbrojené sily Ruska sa od marca 2026, keď strop predstavoval 2 391 770, rozrástli o 49 860 osôb, uviedol denník Kyiv Post. Samotný dekrét dôvod navýšenia neuviedol, informoval South China Morning Post.³²⁴

Podľa dekrétu je ruská vláda povinná vyčleniť prostriedky zo štátneho rozpočtu na realizáciu nového personálneho stropu, informovala agentúra TASS.⁶

Nasadenie severokórejských vojakov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že na ruskom území sa v súčasnosti nachádza vyše 8 000 severokórejských vojakov, väčšina z nich v Kurskej oblasti, pričom prebiehajú prípravy na nasadenie ďalších 10 000. Podľa Zelenského vyjadrení a informácií agentúry Reuters vyslala Severná Kórea do Ruska od roku 2024 približne 14 000 až 15 000 vojakov.¹⁷

Zelenskyj uviedol, že Rusko rozšírilo spôsoby náboru personálu a snaží sa získať ďalších zahraničných občanov: „Zvýšili počet ľudí, ktorých najímajú rôznymi metódami. Plánujú zvyšovať počet a získavať cudzincov,“ povedal. Denník Kyiv Post informoval, že sa plánuje nasadenie až 50 000 ďalších severokórejských vojakov a že ukrajinský projekt I Want to Live zaznamenal medzi zajatými ruskými vojakmi minimálne 55 zahraničných štátnych príslušníkov, pričom približne každý desiaty ruský vojnový zajatec v ukrajinskom zajatí je údajne cudzí štátny príslušník.²

Vyjadrenia k Európe

Putin podľa denníka Ukrajinska pravda vyhlásil: „Rusko si je vedomé porušovania práv rusky hovoriacich obyvateľov v pobaltských štátoch, no na vojnu v Európe sa nepripravuje.“ Denník Kyiv Post uviedol, že Putin zároveň označil bezpečnostné obavy Estónska za politické divadlo, zatiaľ čo podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev mal podľa správ vyhrážať sa, že Litva zmizne z mapy v súvislosti so zrušením zákazu jadrových zbraní. Zelenskyj naopak povedal, že považuje za reálne riziko, že Rusko by mohlo zaútočiť na európske krajiny.⁵²

Denník Kyiv Post informoval, že poľský premiér Donald Tusk varoval, že Rusko pripravuje kombinované útoky dronmi a raketami proti krajinám podporujúcim Ukrajinu, medzi ktoré patrí aj Poľsko, zatiaľ čo Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN povedal, že Rusko by mohlo zaútočiť na inú európsku krajinu pomocou dronov, rakiet alebo pozemných síl. Litva podľa správ oznámila evakuačný plán pre Vilnius, pričom Žygimantas Solovjovas uviedol: „Jedným zo smerov evakuácie z hlavného mesta by malo byť Poľsko.“²

Ďalší vývoj vo vojne

Denník The Guardian informoval, že generál Alexus Grynkewich, najvyšší veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, vyhlásil, že sabotážne aktivity Ruska naprieč Európou nie sú úspešné, pričom uviedol: „Štátom riadená sabotáž je čoraz drzejšia,“ a pokračoval: „Ide o jasné príklady pokusov vyvolať strach a rozštiepiť našu jednotnú podporu Ukrajine. Nefunguje to.“ Okrem toho Putin nariadil zaviesť dočasnú štátnu správu nad ruskými aktívami spoločnosti Metro AG a pápež Lev XIV. vyzval Rusko a Ukrajinu, aby smerovali k rokovaniam, pričom uviedol, že úlohou Cirkvi je povzbudzovať lídrov, aby sa „stretli, sadli si za stôl a viedli dialóg“.¹

The Guardian ďalej informoval o výbuchoch v Kyjeve sprevádzaných troskami rakiet a požiarnymi škodami, pričom citoval Zelenského tvrdenie, že ruské dronové útoky si vyžiadali deväť mŕtvych a viac ako 80 zranených – toto číslo však iné zdroje v materiáloch nepotvrdili. Ukrajinský premiér Serhij Korecký oznámil odklad výdavkových záväzkov vrátane rekonštrukčných prác pre meškajúcu zahraničnú pomoc, pričom uviedol: „ale zatiaľ musia byť všetky zdroje nasmerované do kritických oblastí.“¹