Rusko tvrdí, že zasiahlo ukrajinské prístavy, plavidlá a infraštruktúru

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily zasiahli ukrajinskú vojenskú infraštruktúru a plavidlá v sérii dronových útokov medzi 27. a 30. septembrom 2026, pričom zasiahli prístavy, dátové centrá, sklady a nákladné lode v Kyjevskej, Odeskej a Mykolajivskej oblasti, kým samostatné nočné útoky na Odeskú oblasť zranili najmenej osem ľudí.²¹

Zasiahnuté prístavy a plavidlá

Podľa ruského ministerstva obrany sily uskutočnili 27. septembra nočné dronové útoky, ktoré zasiahli logistické centrá, prístavnú a dopravnú infraštruktúru, komunikačné centrá a plavidlá spojené s ukrajinskou armádou. Ministerstvo uviedlo, že bola zasiahnutá jedna nákladná loď naložená vojenským a dvojúčelovým nákladom smerujúcim do Odesy, a že druhá loď mieriaca do Odesy bola zasiahnutá v ďalšej vlne útokov, o ktorej sa informovalo o deň neskôr.²⁵³⁷

Moskva tiež oznámila, že jej sily poškodili dátové centrum v Kyjeve, logistické zariadenia v Kyjevskej a Odeskej oblasti, dvojicu skladov dronov v Mykolajive a budovy veliteľstva námornej základne a Štátnej pohraničnej stráže. Rusko ďalej tvrdilo, že zasiahlo vojenské sklady v prístave Kiliya, hoci toto tvrdenie uviedol iba jeden zdroj.²³⁷

Agentúra Reuters uviedla, že ruské tvrdenia nemohla nezávisle overiť.²⁷

Zasiahnuté komunikácie a priemysel

Spoločnosť Kyivstar, označovaná za najväčšieho mobilného operátora na Ukrajine, uviedla, že bola zasiahnutá jej ústredňa v Kyjeve. Spoločnosť oznámila: „Jej ústredňa bola zasiahnutá, no nikto nebol zranený.“²⁵³⁸

Ruské štátne médiá informovali o ďalších útokoch na zariadenia vrátane skladu patriaceho spoločnosti Zammler Group v Kyjevskej oblasti, ktorý ruské ministerstvo obrany opísalo ako miesto „používané na skladovanie a distribúciu západnej vojenskej pomoci prúdiacej na Ukrajinu“. Štátne médiá tiež uviedli, že bolo zasiahnuté dátové centrum spoločnosti Vodafone Ukraine, ktorú ministerstvo opísalo ako „jednu z najväčších spoločností poskytujúcich mobilné spojenie a vysokorýchlostný internet ukrajinskej armáde“, spolu s dátovými centrami spoločnosti Omega Telecom a skladmi úderných dronov v Mykolajivskej oblasti. Spoločnosť Pegasus Arms uviedla, že jej výrobný závod bol ťažko poškodený, pričom podľa ruských štátnych médií už koncom minulého roka pozastavila prevádzku po predchádzajúcich ruských útokoch.⁶

Ruská štátna tlačová agentúra TASS informovala o útokoch na spoločnosti, ktoré podľa nej podporovali komunikáciu a logistiku ukrajinskej armády, vrátane spoločností Ukrtelecom, Dreamline a lodiarskeho podniku Dunajsudoservis v prístave Izmail, a uviedla, že logistické centrum spoločnosti Nova Post skladovalo vojenský náklad. Tieto tvrdenia uviedol iba jeden zdroj a zostávajú nepotvrdené.⁴

V prípade nemeckej spoločnosti Kärcher jej tlačový servis podľa agentúry TASS uviedol, že po tom, čo bol výbuchom zničený sklad na Ukrajine, „spoločnosť prechádza na plán B, ktorý počíta s využitím alternatívnych zásobovacích trás pre svoje výrobky na Ukrajinu“.⁴

Útoky na Odesu a obete

Nočné útoky nahlásené 30. septembra zasiahli prístavnú infraštruktúru a ďalšie miesta v Odeskej oblasti Ukrajiny, pri čom bolo zranených najmenej osem ľudí. Krajský guvernér Oleh Kiper uviedol, že na mieste pracujú tímy, ktoré riešia následky útoku. Dodal, že všetci zranení dostávajú potrebnú lekársku starostlivosť.¹

Kyjevský primátor Vitalij Klyčko uviedol, že trosky dopadli na pozemok západného veľvyslanectva nachádzajúceho sa v srdci ukrajinského hlavného mesta. Podľa toho istého vyjadrenia Rusko zasiahlo komunikačný uzol a energetické zariadenia v Kyjeve, ako aj prístavnú infraštruktúru v Izmaile.¹

Klyčko tiež uviedol, že bolo poškodených niekoľko čerpacích staníc v Obolonskom obvode v Kyjeve, zatiaľ čo krajský guvernér Jegor Kovaľčuk oznámil, že ukrajinská armáda zasiahla železničnú trať na úseku Trosna – Ržanica v ruskej Brjanskej oblasti vo chvíli, keď tade prechádzal vlak zo Smolenska do Brjanska, pričom nikto nebol zranený.⁴

Kontext a reakcie

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov spojil útoky s krokmi, ktoré Ukrajina podnikla v posledných mesiacoch, a uviedol, že Kyjev bude čeliť dôsledkom za to, čo urobil. Povedal, že práve to je dôvodom súčasných útokov, a dodal, že ruské sily naďalej vykonávajú to, čo Moskva nazýva svojou špeciálnou vojenskou operáciou. Peskov sa tiež odvolal na rozsiahly ukrajinský útok na Moskvu počas septembrových parlamentných volieb v Rusku, ktorý bol namierený proti volebným miestnostiam, ako aj na dronový útok na Petrohrad v júni počas veľkého ekonomického fóra. Peskov uviedol, že všetky návrhy na urovnanie štyri a pol roka trvajúceho konfliktu zostávajú na stole a že Moskva musí zvážiť vlastné záujmy, pokiaľ ide o mier.²

Ukrajinský generálny štáb uviedol, že jeho sily zasiahli miesto na vypúšťanie dronov v ruskom okupovanom Donecku, ako aj muničné sklady, logistické zariadenie v okupovanom Luhansku a sklad paliva v Donecku, pričom miesta používané na skladovanie, prípravu a nasadenie útočných dronov označil za prioritný cieľ ukrajinských jednotiek.³

Poľsko vyhlásilo pohotovosť a do vzduchu vyslalo vojenské lietadlá po nočných útokoch nahlásených 30. septembra, uprostred toho, čo bolo podľa jedného zdroja opísané ako rastúci ruský tlak na východné krídlo NATO.¹