Rusko tvrdí, že zintenzívni útoky na vojenské objekty a závody obranného priemyslu v Kyjeve

Ruské ministerstvo obrany 5. októbra uviedlo, že ruské ozbrojené sily zintenzívnia útoky na vojenské objekty, závody obranného priemyslu a súvisiacu infraštruktúru v Kyjeve a ďalších ukrajinských regiónoch. Kampaň označilo za reakciu na kroky, ktoré nariadil ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj.²

Moskva oznamuje eskaláciu

Ministerstvo uviedlo, že ruské ozbrojené sily už podnikajú rozsiahle útoky na Kyjev a ďalšie miesta na Ukrajine. Zelenskému pripísalo osobnú aj politickú zodpovednosť za zintenzívnenie útokov a obvinilo ho z pokusu narušiť Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum a voľby do Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie. O týchto tvrdeniach informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS a dokumentácia ich nezávisle nepotvrdzuje.²

Ministerstvo tiež tvrdilo, že ukrajinské raketové a dronové útoky na civilné objekty v Rusku zabili šesť civilistov. Podľa neho ukrajinský nočný útok zasiahol obytné štvrte Belgorodu, v ktorých sa nenachádzali žiadne vojenské objekty. Útok údajne zabil a zranil civilistov a poškodil bytové domy, rodinné domy a vozidlá. Dokumentácia neobsahuje žiadne nezávislé potvrdenie obetí, škôd ani neprítomnosti vojenských objektov.²

Rodion Mirošnik, osobitný veľvyslanec Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, uviedol, že cieľom zintenzívnenia útokov na ukrajinské vojenské objekty je obmedziť Zelenského schopnosť eskalovať konflikt alebo poškodiť ruskú ekonomiku. Nárast ruských útokov pripísal aj ukrajinským krokom počas leta.²

Ukrajina hlási poškodenie ruských rafinérskych kapacít

Ukrajinské ministerstvo obrany osobitne 4. októbra uviedlo, že ukrajinské útoky vyradili z prevádzky viac ako 51 % ruskej kapacity na spracovanie ropy. Podľa ministerstva tento odhad vychádza z hodnotení analytikov ukrajinských spravodajských služieb, ministerstva obrany a Generálneho štábu Ukrajiny.¹

Podľa ukrajinského ministerstva obrany boli medzi nedávnymi cieľmi Moskovská, Jaroslavľská, Kirišská, Permská, Ilská, Saratovská a Syzranská rafinéria. Ukrajina považuje rafinérie za vojenské ciele, pretože podľa jej ministerstva obrany prinášajú finančné prostriedky a dodávajú palivo, ktoré používajú ruské ozbrojené sily.¹

Nový ukrajinský odhad presahuje 45-percentný pokles ruskej kapacity na spracovanie ropy, ktorý 21. septembra uviedol Generálny štáb Ukrajiny. Podľa ukrajinskej správy podpísal ruský prezident Vladimir Putin 28. septembra dekrét, ktorý obmedzuje prístup k informáciám o ruských rafinériách a vývoze energií.¹

Útoky na veľkú vzdialenosť

Ukrajina podľa svojho ministerstva obrany v uplynulých dvoch rokoch útočila zbraňami dlhého doletu na ruskú ropnú a plynárenskú infraštruktúru. Ministerstvo uviedlo, že ukrajinské drony a rakety opakovane doleteli k objektom vzdialené viac ako 1 500 kilometrov od územia pod kontrolou Ukrajiny a že dron Fire Point FP-1 zasiahol ruské plynárenské zariadenie vzdialené 3 200 kilometrov od ukrajinských hraníc.¹

Ukrajina uviedla, že v roku 2026 strojnásobila výrobu aj obstarávanie dronov určených na útoky hlboko v tyle a túto kapacitu plánuje ďalej rozširovať. Minister obrany Jevhen Chmara povedal, že poškodenie kapacít na spracovanie ropy ovplyvňuje ruskú ekonomiku, schopnosť Ruska pokračovať vo vojenských operáciách a zásobovať vojenské jednotky.¹

Ruské a ukrajinské vyhlásenia opisujú rozširujúce sa útoky na vojenské, priemyselné a energetické ciele. Rusko tvrdí, že plánovaná eskalácia je odvetou, zatiaľ čo Ukrajina svoju kampaň proti rafinériám označuje za snahu oslabiť ruskú vojenskú ekonomiku. Každé z týchto tvrdení pochádza od jednej zo strán a viaceré údaje o vojenských operáciách zostávajú podľa dostupných správ neoverené.¹²