Ruský a nemecký minister zahraničných vecí sa stretli prvýkrát od roku 2022

Dňa 26. septembra sa ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov a nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul krátko stretli v sídle OSN v New Yorku, čím sa uskutočnilo prvé takéto stretnutie ministrov zahraničných vecí oboch krajín od chvíle, keď Moskva vo februári 2022 spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.¹²³

Krátke stretnutie, malý posun

Podľa stanice CGTN si nemecká strana vyžiadala stretnutie na poslednú chvíľu, v ten istý piatok, keď sa uskutočnilo, a Lavrov neskôr povedal, že stretnutie neprinieslo nič nové, pričom uviedol, že Wadephul iba zopakoval svoje verejne známe postoje. Lavrov sa prihovoril aj Valnému zhromaždeniu OSN, kde podľa denníka Straits Times tvrdil, že európske štáty bránia pokusom o ukončenie vojny, a vyhlásil, že Rusko napriek tomu dosiahne ciele svojej vojenskej kampane.³¹

Nemecký kancelár Friedrich Merz na tlačovej konferencii 29. septembra uviedol, že ruská reakcia na rozhovory ukazuje, že Rusko nie je pripravené na seriózne rokovania. Povedal: „Ruské následné hodnotenie tohto rozhovoru ukázalo, že Rusko evidentne vôbec nemá záujem o seriózne rokovania, aspoň nie v tomto momente.“ Merz dodal, že ak Rusko nebude ochotné rokovať, Nemecko je „pripravené podporovať Ukrajinu dlhodobo“, a varoval, že „Rusko túto vojnu nevyhrá a čím dlhšie bude konflikt trvať, tým väčšie škody utrpí“.¹

Podľa denníka Straits Times nemecký minister obrany Boris Pistorius obvinil Lavrova, že si z rokovacieho procesu robí posmech a podkopáva ho, pričom denník opísal ruskú reakciu skôr ako odmietavú než vecnú. Podľa portálu Ukrajinska pravda sa Wadephul na stretnutí snažil jasne naznačiť, že ďalšia eskalácia nebude tolerovaná, a zabrániť tomu, aby s Moskvou rokovali výlučne Spojené štáty; denník tiež uviedol, že obaja ministri diskutovali o blokáde vývozu obilia cez Čierne more, no bez akéhokoľvek prelomu.¹²

Nemecké kroky voči ruským zariadeniam

Stretnutie nasledovalo po období zhoršujúcich sa vzťahov. Agentúra TASS informovala, že 1. septembra Berlín oznámil zatvorenie ruského generálneho konzulátu v Bonne a ukončenie činnosti Ruského domu v Berlíne, pričom za drónový incident na letisku Lipsko/Halle z predchádzajúceho augusta obvinil Moskvu.⁴

Podľa agentúry TASS námestník ministra zahraničných vecí Dmitrij Ljubinskij na diskusii usporiadanej Inštitútom Európy Ruskej akadémie vied uviedol, že Rusko nevylučuje možnosť ďalších nemeckých krokov týkajúcich sa Ruského domu. Povedal: „Dajú sa očakávať ďalšie kroky Nemecka. Akú podobu budú mať, ukáže čas,“ a opísal situáciu ako hraničiacu s absurditou slovami: „je ťažké pochopiť, ako sa to tlačí až k úplnej absurdite – ak nie priamo k šialenstvu“.⁴

Širší kontext a reakcie

Vo svojej analýze stanica TVP World tvrdila, že stretnutie neprinieslo Nemecku nič viac, než by dokázalo obyčajné verejné vyhlásenie, a vyčítala Berlínu, že tým, že s Ruskom rokoval sám, prišiel o výhodu jednotného európskeho hlasu voči Moskve. Analýza stanice niesla titulok „Jalta na splátky“.⁵

Podľa denníka Straits Times kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý bol na návšteve Nemecka, uviedol, že jeho krajina má s prezidentom Vladimirom Putinom vynikajúce vzťahy, pričom zároveň od začiatku vyjadroval znepokojenie nad situáciou na Ukrajine. Tokajev povedal: „Nech sa na Ukrajine deje čokoľvek, nikdy nezabudneme, že Rusko aj Ukrajina sú naši priatelia.“¹