Šéf nemeckej rozviedky varuje, že konfrontácia s Ruskom môže vyústiť do násilia

Martin Jaeger, ktorý vedie nemeckú Spolkovú spravodajskú službu, 5. októbra na každoročnom verejnom vypočutí v Bundestagu povedal poslancom, že krajine čoraz viac hrozí zatiahnutie do násilného konfliktu s Ruskom. Ako príklad uviedol pokus o útok dronom na Letisko Lipsko/Halle.¹³

Infografika

Zväčšiť

Nebezpečnejšia konfrontácia

Jaeger povedal, že konfrontácia medzi Nemeckom a Ruskom vstúpila do nebezpečnejšej fázy. Rusko označil za najbezprostrednejšiu, najrozsiahlejšiu a najkonkrétnejšiu štátnu hrozbu pre Nemecko. Konanie Moskvy zároveň opísal ako nevyhlásenú tieňovú kampaň proti krajine. Podľa nemeckých orgánov Rusko v Európe využíva hybridné metódy vrátane operácií s dronmi a kybernetických operácií.¹²³

Nemecká vláda obvinila Rusko z augustového pokusu o útok dronom naloženým výbušninami na Letisko Lipsko/Halle. The Kyiv Independent datoval pokus o útok na 31. júla, zatiaľ čo Deutsche Welle a The Straits Times uviedli, že sa odohral v auguste. Jaeger predstavil incident v Lipsku ako jeden z príkladov rizík, ktorým Nemecko čelí.¹²³

Podľa The Kyiv Independent Jaeger varoval, že Rusko by mohlo ďalšími sabotážami a jadrovým zastrašovaním odrádzať od krokov proti Moskve a narúšať podporu aj dodávky zbraní na Ukrajinu. Povedal, že hrozba ruských útokov na ciele v Nemecku zostáva bezprostredná, hoci podklady neuvádzajú žiadne ďalšie podrobnosti o konkrétnych možných cieľoch.²

Bez náznakov rozsiahleho útoku na NATO

Podľa The Kyiv Independent Spolková spravodajská služba v súčasnosti nevidí náznaky, že Rusko pripravuje rozsiahly útok na územie NATO. Jaeger však upozornil na ruské vojenské aktivity menšieho rozsahu, najmä v Pobaltí, ktoré sú súčasťou bezpečnostnej situácie, akej čelia Nemecko a jeho spojenci.²

Varovania vydali aj šéfovia ďalších nemeckých spravodajských služieb. Sinan Selen, šéf Spolkového úradu na ochranu ústavy, povedal, že Rusko je pripravené vykonávať sabotáže a vraždy. Martina Rosenberg, ktorá vedie vojenskú spravodajskú službu, uviedla, že nemecké ozbrojené sily čelia vonkajším aj vnútorným nepriateľom. O týchto hodnoteniach informoval The Kyiv Independent, ostatné zdroje v podkladoch však nezávisle neuviedli ich podrobnosti.²

Traja šéfovia spravodajských služieb žiadali zmeny, ktoré by ich službám umožnili postupovať ofenzívnejšie proti kybernetickým útokom a zbrojným programom protivníkov. Podklady neuvádzajú konkrétne navrhované právne zmeny, harmonogram ich prijatia ani mieru politickej podpory.²

Moskva popiera plány na útok

Ruský prezident Vladimir Putin poprel, že by Rusko malo v úmysle zaútočiť na iné krajiny vrátane členov NATO. Povedal, že Moskva zareaguje, ak bude čeliť agresii. Zdroje neponúkajú nezávislé posúdenie tohto vyhlásenia ani reakciu Ruska na obvinenie Nemecka v súvislosti s incidentom na Letisku Lipsko/Halle.¹³

Varovania prišli v čase návštevy kancelára Friedricha Merza v Kyjeve, ktorej cieľom bolo podľa The Kyiv Independent opätovne potvrdiť podporu Berlína Ukrajine. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha privítal Merza a povedal, že kancelár bude s prezidentom Volodymyrom Zelenským rokovať o bilaterálnych vzťahoch, európskych témach a medzinárodných otázkach. Politico Europe informovalo, že Merz sa zároveň snažil upokojiť znepokojených spojencov na Ukrajine aj inde v Európe a vyzýval Nemcov, aby si naďalej zachovali odmietavý postoj k Moskve.²⁵