Senát USA opäť zablokoval rezolúciu o zodpovednosti za Západný breh

V dňoch 29. a 30. septembra Senát USA zamietol rezolúciu – predloženú senátorom Chrisom Van Hollenom na základe právomoci vyplývajúcej zo zákona o zahraničnej pomoci z roku 1961 –, ktorá by Ministerstvo zahraničných vecí USA zaväzovala do mesiaca predložiť zistenia o úmrtiach deviatich amerických občanov na Západnom brehu od roku 2022, ako aj o tom, ako Izrael zaobchádza s palestínskymi zadržanými vrátane maloletých, uviedli predkladatelia rezolúcie.¹²³⁶

Hlasovanie

Návrh, ktorý predložili demokratickí senátori Chris Van Hollen z Marylandu, Tim Kaine z Virgínie a Bernie Sanders z Vermontu, neprešiel v hlasovaní, ktoré denníky Guardian, Arab News, Al-Monitor a agentúra Reuters uviedli ako 47:51, hoci Al-Džazíra citovala aj pomer 47:53. Van Hollen si vynútil hlasovanie odvolaním sa na zákon o zahraničnej pomoci z roku 1961, ktorý podľa Al-Džazíry umožňuje zákonodarcom vyžiadať si od Ministerstva zahraničných vecí USA správu o dodržiavaní ľudských práv. Ak by správa nebola predložená, mohlo by to podľa Arab News, Al-Monitoru a Reuters viesť k obmedzeniu americkej pomoci Izraelu.¹²³⁴

Podľa Arab News, Al-Monitoru a Reuters hlasovali proti rezolúcii všetci republikánski senátori okrem Randa Paula z Kentucky, ktorý hlasoval za, zatiaľ čo všetci demokrati ju podporili okrem Johna Fettermana z Pensylvánie, ktorý hlasoval proti. Server Intercept uviedol, že Fetterman hlasoval proti napriek tomu, že medzi Američanmi, ktorých v poslednom čase zabili osadníci na Západnom brehu, bol aj devätnásťročný mladík z jeho volebného obvodu, z Philadelphie.²⁴⁵⁷

Deväť zabitých Američanov

Van Hollen argumentoval, že ani Izrael, ani Spojené štáty nikoho nevzali na zodpovednosť za usmrtenie deviatich amerických občanov na Západnom brehu v priebehu približne štyroch rokov. Medzi prípadmi, ktoré vyzdvihol Guardian, bol aj prípad Sayfollaha Musalleta, 20-ročného muža z Tampy, ktorý zomrel v júli 2025 po tom, čo ho napadli izraelskí osadníci – podľa jedného zdroja ho obkľúčili viac ako tri hodiny a zároveň bránili sanitke, aby sa k nemu dostala. Khamis Ayyad, 40-ročný muž z Cicera v Illinois, zomrel o niekoľko týždňov neskôr na následky vdýchnutia dymu, keď osadníci podpálili vozidlá a domy, uvádza rovnaký zdroj. Medzi ďalšími menovanými prípadmi boli Tawfic Abdel Jabbar a Mohammad Khdour, ktorých zastrelili v roku 2024, ako aj Ayşenur Ezgi Eygi a Amer Rabee, do ktorého v roku 2024 vystrelili jedenásťkrát, uvádza Guardian.¹

Van Hollen povedal: „Za necelé štyri roky bolo na Západnom brehu zabitých deväť amerických občanov rukou násilných izraelských osadníkov alebo príslušníkov izraelských bezpečnostných zložiek, a nikto za to nenesie žiadnu zodpovednosť.“⁷

Al-Džazíra a Intercept podrobne opísali ďalšie prípady, na ktorých rezolúcia stavia: palestínsko-americkú novinárku Širín abú Aklehovú, ktorú v máji 2022 zastrelili izraelské sily strelou do hlavy v Jenine, a Ayşenur Ezgi Eygi, ktorú v septembri 2024 strelou do hlavy zabil izraelský vojak. Rezolúcia poukázala aj na prípad Mohammeda Ibrahima, šestnásťročného palestínsko-amerického chlapca z Floridy, ktorého vzali do väzby vo februári 2025 a v predsúdnej väzbe držali deväť mesiacov bez akéhokoľvek kontaktu s rodinou – podľa jedného zdroja počas tohto obdobia schudol takmer o štvrtinu telesnej hmotnosti. Ten istý zdroj poukázal aj na júnovú raziu izraelskej armády na Univerzite Birzeit zameranú na palestínsko-amerických študentov, ako aj na to, že od 7. októbra 2023 zomrelo v izraelskej vojenskej väzbe najmenej 44 Palestínčanov a že v žiadnom z prípadov, keď izraelskí osadníci od roku 2020 zabili palestínskych civilistov, nedošlo k odsúdeniu.²⁷

Narastajúce násilie osadníkov

Viaceré médiá informovali, že útoky židovských osadníkov na Palestínčanov na Západnom brehu tento rok prudko pribudli. Podľa správy OSN, na ktorú sa odvoláva Guardian, bolo za rok končiaci sa v októbri 2025 zaznamenaných 1 732 útokov osadníkov, ktoré spôsobili zranenia alebo škody na majetku. Organizácia Human Rights Watch zistila, že násilie osadníkov a rozširovanie osád vyhnalo od januára 2023 z domovov približne 5 900 ľudí zo 107 palestínskych komunít a že počet vysídlených len za prvé štyri mesiace roku 2026 prekročil celkový počet za rok 2025, uvádza Guardian s odvolaním sa na jeden zdroj. Ten istý zdroj uvádza, že rozširovanie izraelských osád vyhnalo z domovov už vyše 36 000 Palestínčanov.¹

Arab News, Al-Monitor a Reuters pripomenuli, že Izrael drží Západný breh pod okupáciou od roku 1967 a že podľa medzinárodného práva – podľa OSN a väčšiny krajín sveta – sú tamojšie osady nezákonné. Tie isté médiá uviedli, že žiadna krajina nedostala od druhej svetovej vojny viac celkovej americkej zahraničnej pomoci ako Izrael.²⁴⁵

Politický posun medzi demokratmi

Podľa Responsible Statecraft podporilo návrh 46 zo 47 demokratických senátorov – ide o bezprecedentnú mieru podpory pri tomto type hlasovania –, pričom podobná Sandersova rezolúcia v roku 2024 vtedy neprešla pomerom 72:11. Sanders predložil podobnú rezolúciu týkajúcu sa Gazy v januári 2024, ktorá vtedy získala 11 hlasov, uviedol denník The Hill.⁸⁷

Sanders povedal v Senáte: „Dosť bolo dosť. Washington už nemôže financovať toto krviprelievanie a zároveň nad ním privierať oči, či už v Gaze, alebo na Západnom brehu,“ a dodal: „Je čas ukončiť našu spoluúčasť.“ Kaine označil situáciu na mieste za „dosť vážnu“ a poukázal na to, že izraelské médiá aj organizácie na ochranu ľudských práv zdokumentovali „výrazné a verejne známe prípady útokov na palestínske komunity na Západnom brehu, za ktoré nikto nebol braný na zodpovednosť“.⁷

Republikán zo Montany Steve Daines vyzval kolegov senátorov, aby rezolúciu zamietli, so slovami: „Vyzývam svojich kolegov, aby hlasovali proti tejto rezolúcii, aby sme mohli stáť po boku nášho spojenca Izraela, keď sa bráni pohrome Iranom podporovaného terorizmu.“ Guardian upozornil, že samostatná Sandersova iniciatíva zastaviť predaj zbraní Izraelu získala v novembri 2024 18 hlasov a že do apríla 2026 sa 40 zo 47 demokratov postavilo proti obchodu s buldozérmi v hodnote 295 miliónov dolárov, pričom 36 demokratov hlasovalo proti predaju 1 000-librových bômb v hodnote 152 miliónov dolárov.³¹

Širší kontext

Hlasovanie prebehlo na pozadí vojny v Gaze, v ktorej zahynuli desaťtisíce Palestínčanov, a vojny s Iranom, ktorú Arab News, Al-Monitor a Reuters označili za nepopulárnu medzi Američanmi frustrovanými vyššími cenami energií. Prieskumy, na ktoré sa tie isté médiá odvolávajú, naznačujú, že republikáni pod vedením Donalda Trumpa riskujú stratu kontroly nad Kongresom vo voľbách 3. novembra, zatiaľ čo pravicová koalícia Benjamína Netanjahua môže o moc prísť aj v izraelských voľbách 27. októbra.²⁴⁵

Analytik John Ramming Chappell povedal, že je „pozoruhodné, že takmer každý demokratický senátor hlasoval za preskúmanie stavu dodržiavania ľudských práv zo strany Izraela“.⁸

Van Hollen sľubuje, že bude pokračovať

Po hlasovaní Van Hollen napísal na sociálnych sieťach: „Dnes večer 47 senátorov podporilo moju rezolúciu, ktorej cieľom je dosiahnuť zodpovednosť za deväť Američanov zabitých na Západnom brehu a za Palestínčanov, ktorí čelia bezpráviu deň čo deň,“ a dodal: „Republikáni nás zablokovali, no nezastavíme sa, kým nedosiahneme spravodlivosť.“ Uviedol, že Bidenova administratíva „neurobila dosť pre to, aby zaistila spravodlivosť, a ani Trumpova administratíva neurobila dosť“, a povedal: „Ak nedokážeme dosiahnuť zodpovednosť a spravodlivosť pre amerických občanov, predstavte si, o čo ťažšie je to pre palestínske rodiny.“ Daines mu oponoval slovami, že „jediným cieľom tu nie je spravodlivosť ani zodpovednosť za Američanov. V skutočnosti ide o to, obmedziť bezpečnostnú pomoc nášmu spojencovi Izraelu,“ hoci zároveň vyjadril presvedčenie, že administratíva sa touto vecou bude zaoberať.²⁷