Študentský protest v Paríži upozorňuje na celoštátny spor o financovanie školstva

Na Námestí Republiky v Paríži sa 6. októbra zišlo niekoľko tisíc vysokoškolákov a stredoškolákov, uviedla agentúra TASS. Protesty, ktoré sa začali v septembri v regióne Île-de-France, sa rozšírili po celom Francúzsku pre nedostatok učiteľov, rozvrhy, stav škôl a financovanie školstva. Demonštranti v Paríži žiadali väčšie investície do škôl namiesto vyšších výdavkov na obranu, uviedla TASS.²

Rozširujúci sa školský protest

Študenti po celom Francúzsku od septembra protestujú a blokujú prístup k mnohým stredným školám, uviedla BBC. Do demonštrácií sa podľa stanice zapojili státisíce ľudí v celej krajine, zatiaľ čo vláda uviedla účasť 250 000 ľudí a odbory 500 000 ľudí na neskoršom dni pochodov. Hnutie sa začalo na Lycée Antoine-de-Saint-Exupéry v Creteili, než sa rozšírilo po celej krajine, uviedla BBC.¹

Medzi uvádzané sťažnosti patria personálne výpadky, chátrajúce budovy a náročné školské rozvrhy. Parížska študentka Madalena povedala: „Niekedy naši učitelia chýbajú niekoľko týždňov bez toho, aby ich niekto nahradil.“ TASS uviedla, že účastníci parížskeho zhromaždenia tlačili na vládu, aby uprednostnila financovanie školstva pred výdavkami na obranu; toto tvrdenie nebolo v materiáloch nezávisle potvrdené.¹²

Capucine, študentka citovaná agentúrou TASS, opísala podmienky na svojej bývalej škole v departemente Seine-Saint-Denis slovami, že tam bola „pleseň všade, toalety nefungujú a učiteľov je vážny nedostatok“. Opis podmienok na tejto škole pochádza z jediného zdroja. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) podľa BBC uvádza, že Francúzsko vynakladá na jedného študenta lýcea viac, než je priemer Európskej únie na vyššie stredoškolské vzdelávanie.¹²

Nepokoje a reakcia úradov

Niektoré demonštrácie prerástli do násilia, keď sa poriadková polícia stretla so školskými demonštrantmi a použila slzotvorný plyn, uviedla BBC. Stanica uviedla, že počas nepokojov bolo zadržaných takmer 7 000 ľudí, z ktorých viac než 85 % tvorili deti, zatiaľ čo TASS informovala o viac než 6 000 zadržaných a uviedla, že 90 % z nich boli maloletí. Rozdielne počty a podiely zadržaných odrážajú správy z rôznych fáz protestov.¹²

BBC uviedla, že zranenia utrpelo viac než 700 policajtov, najmenej 200 žiakov a desiatky učiteľov. Pätnásťročnému chlapcovi v Lense odtrhlo ruku počas stretu polície s demonštrantmi; podľa BBC mohol manipulovať s granátom Sting-Ball, ktorý odpálili príslušníci poriadkovej polície, hoci svedok túto verziu udalostí spochybnil. Polícia následne dostala zákaz používať pri školských protestoch omračujúce granáty, uviedla BBC.¹

Minister vnútra Laurent Nunez označil hnutie vzhľadom na počet zapojených škôl a žiakov i mieru násilia za „bezprecedentné“, uviedla BBC. Premiér Sébastien Lecornu povedal, že bezpečnostné zložky nedostali pokyn zasahovať proti stredoškolákom, ale presadzovať zákon. Vláda sľúbila 3 000 ďalších zastupujúcich učiteľov a uviedla, že širší plán predstaví do konca októbra.¹

Tlak na vládu

BBC uviedla, že prieskum objednaný pre BMFTV ukázal, že 72 % respondentov považuje požiadavky študentov za oprávnené a 55 % podporuje hnutie. BBC tiež uviedla, že vláda čelí vyšším nákladom na požičiavanie, rozpočtovému schodku vo výške 5,4 % HDP a verejnému dlhu na najvyššej úrovni od 40. rokov minulého storočia, čo obmedzuje jej finančný priestor na reakciu na protesty.¹

Predchádzajúce študentské hnutia podľa BBC viedli k politickým zmenám. Stanica uviedla, že protesty v roku 1990 priniesli financovanie lýceí, demonštrácie v roku 1998 viedli k peniazom na rekonštrukcie a dodatočnému personálu a blokády v roku 2006 predchádzali stiahnutiu pracovného zákona týkajúceho sa ľudí mladších ako 26 rokov. Či súčasné hnutie prinesie porovnateľné rozhodnutia, zostáva neznáme.¹