Trump a Si sa stretli v Bielom dome, obchodné prímerie predĺžené

Americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching sa vo štvrtok stretli v Bielom dome, na tretí deň Siho štátnej návštevy Spojených štátov, a dohodli sa na predĺžení obchodného prímeria a otvorení nových kanálov dialógu, hoci ich verejné vyjadrenia o rozhovore o Taiwane sa rozchádzali – vyplýva to z vyhlásení Bieleho domu, čínskeho ministerstva zahraničných vecí a Taiwanského ministerstva zahraničných vecí.²³⁶⁷

Oznámené dohody

Podľa prehľadu faktov Bieleho domu obe krajiny zriadili investičnú radu a dohodli sa na vybudovaní toho, čo označili za konštruktívny vzťah strategickej stability založený na rešpekte, spravodlivosti a reciprocite. Lídri sa tiež dohodli, že sa budú vzájomne podporovať ako hostitelia samitov G20 a APEC, a rokovali o podpore mieru a prosperity s cieľom posilniť dôveru v globálny obchod a spotrebiteľskú dôveru.²

Prehľad faktov ďalej uvádza, že obe krajiny riešili spoločné bezpečnostné obavy, pričom sa zhodli, že Iran nesmie nikdy získať jadrové zbrane a že žiadny štát ani organizácia by nemali mať možnosť vyberať poplatky za medzinárodné vodné cesty. Trump a Si sa okrem toho dohodli, že namiesto pojmu umelá inteligencia budú používať výraz „superinteligencia“, čím vznikol americko-čínsky dialóg o superinteligencii a obojsmerná komunikačná linka pre riešenie incidentov spojených s touto technológiou. Ďalšia výmena v rámci tohto dialógu je naplánovaná na november 2026.²

Rozdielne verzie o Taiwane

Podľa portálu Focus Taiwan zhrnutie čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedlo, že Si naliehal na Spojené štáty, aby odmietli nezávislosť Taiwanu a pristupovali k taiwanskej otázke opatrne. Vyhlásenie a prehľad faktov Bieleho domu podľa tej istej správy Taiwan vôbec nespomínali.³

Taiwanské ministerstvo zahraničných vecí odmietlo pekinskú verziu udalostí a zopakovalo svoje stanovisko, že ani Taiwan, ani Čínska ľudová republika nemajú nad tým druhým právomoc a že o budúcnosti ostrova môže rozhodnúť iba taiwanský ľud.⁶

David Perdue uviedol, že Trump zostáva verný americkej politike jednej Číny, zákonu o vzťahoch s Taiwanom, trom spoločným komuniké a Šiestim uisteniam, a dodal: „V taiwanskej politike sa nič nemení.“ Trump naznačil, že sa so Sim plánujú znovu stretnúť v novembri v Číne a následne na samite G20 v Miami v decembri.³

Zack Cooper z American Enterprise Institute vyjadril pochybnosti, že by balík zbraní pre Taiwan získal súhlas ešte pred nadchádzajúcimi stretnutiami Trumpa a Siho: „Môj odhad je, že prezident Trump s väčšou pravdepodobnosťou počká až do roku 2027 a možno vtedy predsa len uskutoční balík predaja zbraní.“ Podľa neho Peking naznačuje, že americký predaj zbraní by ohrozil širší vzťah, a dodal: „Rozdiel je v tom, že americká strana to teraz zrejme rešpektuje a dáva Pekingu pomerne veľkú páku.“ Ešte v decembri 2025 Trumpova administratíva schválila predaj zbraní Taiwanu v hodnote 11 miliárd dolárov.³

Diplomacia darov

Podľa BBC Si predstavil dar dvoch pánd, Ping Ping a Fu Shuang, pre Zoo Atlanta, spolu s iniciatívou výmenných pobytov, v rámci ktorej by počas piatich rokov do Číny odcestovalo 100 000 amerických študentov. Nebolo jasné, či Si venoval aj ďalšie dary; BBC uviedla, že požiadala Biely dom o vyjadrenie.¹

Bývalý americký diplomat Daniel Kritenbrink, ktorý strávil viac ako tri desaťročia práce prevažne v Ázii, podľa BBC uviedol, že výmena darov je súčasťou osobného vzťahu medzi oboma lídrami, ktorý označil za oporný pilier toho, čo nazval najzložitejším a najvýznamnejším vzťahom na svete. Ole Jacob Sending z Nórskeho inštitútu medzinárodných vzťahov povedal, že darovanie je veľmi typické pre Trumpov spôsob konania, a poznamenal, že diplomatické dary sa dohodujú celé týždne vopred, nie na poslednú chvíľu.¹

BBC poznamenala, že veľkorysé diplomatické darovanie dnes prežíva najmä v štátoch Perzského zálivu a v autokratických režimoch, pričom citovala komentár Mortena Skumsruda Andersena, že autokracie ako Čína dávajú drahšie dary než západné demokracie, kde platia ústavné obmedzenia. Podľa amerického ústavného ustanovenia o darčekoch môže prezident od zahraničnej vlády prijať dar v hodnote najviac 525 dolárov; čokoľvek nad túto sumu sa stáva majetkom federálnej vlády, ak si to príjemca sám nevykúpi, uviedla BBC. Medzi skoršími príkladmi sa spomína dar Obamu Simu z roku 2013 – lavička z mahagónového dreva s nápisom – a výmena z roku 2009, keď Gordon Brown daroval Obamovi stojan na perá vyrobený z dreva zo starej lode, ktorá kedysi bojovala proti otroctvu, zatiaľ čo Obamov protidar Brownovi bola sada DVD, ktoré vraj neboli kompatibilné s britskými prehrávačmi.¹

Japonsko žiada podrobnosti

Premiérka Takaiči novinárom povedala, že s Trumpom telefonovala asi 20 minút: „Práve som od 21:00 asi 20 minút telefonovala s prezidentom Trumpom.“ Uviedla, že Trump jej zavolal hneď po Siho návšteve a podrobne jej vysvetlil priebeh samitu: „Prezident Trump mi zavolal hneď po návšteve prezidenta Si Ťin-pchinga v Spojených štátoch a pomerne podrobne mi vysvetlil posledné americko-čínske stretnutie na najvyššej úrovni.“⁵

Takaiči povedala, že si s Trumpom vymenili názory na otázky týkajúce sa Číny vrátane ekonomickej bezpečnosti, a potvrdila úzku koordináciu medzi oboma krajinami: „Japonsko a Spojené štáty sa teraz navzájom stali svojimi najdôveryhodnejšími spojencami“ a „spoločne budeme prispievať k mieru a stabilite v regióne aj vo svete.“ Odmietla ísť do ďalších podrobností a povedala: „Keďže ide o diplomatické rokovania, k tomu sa vyjadrovať nebudem.“⁵