Najvyšší súd USA umožnil Trumpovi obnoviť deportácie do tretích krajín

Najvyšší súd USA 29. septembra 2026 uvoľnil cestu Trumpovej administratíve, aby opäť mohla posielať migrantov do krajín, ktoré nie sú ich domovskými, kým prípad pokračuje – rozhodnutie, proti ktorému sa postavili sudkyne Sonia Sotomayorová, Elena Kaganová a Ketanji Brown Jacksonová, pričom samotný spor bude pred sudcami prejednaný v decembri.¹³⁴⁵

Infografika

Zväčšiť

Rozhodnutie

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, opísané ako zjavne prijaté pomerom hlasov 6 : 3 v prospech administratívy, ruší požiadavku nižšieho súdu, aby migranti dostali účinné oznámenie a zmysluplnú príležitosť argumentovať, že im pred odsunom do tretej krajiny hrozí prenasledovanie. Traja liberálni sudcovia hlasovali proti a uviedli, že by žiadosti administratívy nevyhoveli.⁶⁴

Generálny prokurátor John Sauer súdu povedal, že obmedzenia nižšieho súdu „spôsobili vážne logistické problémy pri deportáciách“. Administratíva argumentovala, že deportácie do tretích krajín sú nevyhnutným nástrojom na vysťahovanie určitých cudzincov vrátane osôb so záznamom v registri trestov, a samostatne uviedla, že by sa tak odsun najnaliehavejších prípadov – vrátane ľudí odsúdených za vraždu, znásilnenie a únos – inak oneskoril.⁴⁹

Právni zástupcovia migrantov namietali, že rozhodnutie deportácie do tretích krajín úplne nezastavuje, ale vyžaduje, aby ich vláda vykonávala zákonným spôsobom. Tvrdili, že takýto prístup ignoruje vážnu ujmu spôsobenú tým, keď veľký počet dlhodobých obyvateľov USA, väčšinou bez záznamu v registri trestov, posielajú do krajín, ktoré nie sú ich domovskými.⁹⁷

Politika v číslach

Podľa údajov, ktoré zozbierala stanica France 24, bolo od nástupu Donalda Trumpa do funkcie v januári 2025 odsunutých do krajín, ktoré nie sú ich domovskými, viac ako 25 000 ľudí, z toho približne 20 000 do Mexika. K 31. augustu 2026 bolo letecky deportovaných do tretích krajín najmenej 5 447 ľudí a deportovaných k tomuto dátumu prijalo 28 krajín na šiestich kontinentoch.²

Dohody o deportáciách do tretích krajín so Spojenými štátmi podpísalo trinásť afrických štátov a 12 z týchto 13 prijalo k 31. augustu 2026 deportovaných, spolu približne 450 ľudí, uvádza France 24. Samotná Ghana prijala viac ako 100 deportovaných. Denník The Hindu podobne uviedol, že v rámci dôverných dohôd administratíva poslala približne 25 000 ľudí do vyše dvoch desiatok krajín, väčšinu z nich do Mexika.²⁶

Washington sa v súvislosti s týmito dohodami o deportáciách zaviazal poskytnúť 13 krajinám viac ako 81 miliónov dolárov, vrátane vyše 15 miliónov dolárov Guatemale aj Hondurasu a viac ako 5 miliónov dolárov ďalším šiestim štátom. USA tiež zrušili päťročné vízové obmedzenia voči Ghane po uzavretí dohody o deportáciách.²

Právna história

Prezident Trump v januári 2025 podpísal exekutívny príkaz, ktorým nariadil Ministerstvu vnútornej bezpečnosti (DHS) deportovať cudzincov bez štátneho občianstva USA; v tom istom mesiaci nasledovali interné usmernenia DHS a vo februári 2025 ďalšie procedurálne pokyny. Štyria imigranti podali v marci 2026 na federálny súd žalobu a bostonský okresný sudca Brian Murphy vydal príkaz zakazujúci deportácie do tretích krajín bez oznámenia a možnosti sa proti nim brániť.⁷

Najvyšší súd USA prvýkrát pozastavil Murphyho rozhodnutie v máji 2025 na žiadosť Johna Sauera, pričom pozastavenie definitívne schválil 23. júna 2026 pri troch hlasoch proti. Po tom, ako si Sauer na druhý deň vyžiadal spresnenie týkajúce sa deportácie ôsmich mužov do Južného Sudánu, súd 3. júla 2026 vydal stanovisko, ktorým potvrdil, že sa pozastavenie vzťahuje na tieto deportácie v plnom rozsahu. Murphy vydal vo februári 2026 konečný rozsudok, ktorým politiku zrušil; Odvolací súd USA pre 1. obvod tento rozsudok 18. septembra 2026 z väčšej časti potvrdil, pričom deportácie do tretích krajín obmedzil, no úplne ich nezakázal. Najvyšší súd USA 29. septembra 2026 opäť pozastavil Murphyho rozhodnutie a naplánoval ústne pojednávanie na december.⁷⁴¹⁰

Ľudský rozmer

Podľa dokumentácie boli deportovaní bití, sexuálne napadnutí, zadržiavaní alebo nezvestní, pričom najvyššie riziko podľa opisu hrozí deťom, ženám a ľuďom so zdravotným postihnutím. Niektorí migranti boli údajne uväznení v neznámych krajinách s vážnymi bezpečnostnými rizikami a mnohí z deportovaných nemajú záznam v registri trestov, hoci im hrozí mučenie alebo prenasledovanie, uvádza The Hindu. Viac ako 250 mužov je údajne držaných vo väznici s maximálnou ostrahou v Salvádore, kde boli podmienky označené za neľudské.⁴¹⁶²

Rabbiatu Kuyateh, zadržanú počas bežného stretnutia s imigračnou políciou (ICE) v Baltimore v júli 2025, po štyroch mesiacoch v zadržaní informovali, že bude deportovaná do Ghany. „Poznala som ju ako svoj domov,“ povedala o Spojených štátoch. „Tvrdo som pracovala, platila som dane,“ dodala a spýtala sa: „Ghana? Ja nie som z Ghany, čo tam budem robiť?“ Ďalšia žena, identifikovaná ako Isatou, bola deportovaná do Ghany a odtiaľ následne poslaná späť do krajiny svojho pôvodu, uvádza France 24.²

Skupina viac ako tucta odborníkov OSN na ľudské práva vyzvala na zastavenie tejto politiky, pričom stanica CBC upozornila na prípady, keď tretie krajiny nezákonne poslali deportovaných späť práve do domovských krajín, pred ktorými im USA predtým udelili ochranu. Južný Sudán, jedna z krajín prijímajúcich deportovaných v rámci tejto politiky, patrí medzi štáty, do ktorých Ministerstvo zahraničia USA odporúča občanom necestovať pre kriminalitu, únosy a ozbrojený konflikt.¹