Zahraničné misie zostávajú v Kyjeve, Rusko opäť varuje pred útokmi

Zahraničné diplomatické misie zostávali 2. októbra v Kyjeve napriek zosilnenému ruskému bombardovaniu a opätovnému varovaniu Moskvy, aby diplomati a ďalší cudzinci opustili ukrajinské hlavné mesto, vyplýva zo správ z Ukrajiny a Ruska. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v ten večer uviedlo, že ho žiadna misia neinformovala o plánoch na presťahovanie.¹²³

Bez oznámení o presťahovaní

Hovorca Ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny Heorhij Tychyj uviedol, že diplomatické misie musia ministerstvo informovať, ak sa chcú presťahovať. Do večera 2. októbra ministerstvo nedostalo žiadnu takúto žiadosť ani oznámenie, povedal. Toto tvrdenie nebolo v podkladoch nezávisle potvrdené.¹

Otázky o plánoch misií vyvolala správa, ktorá citovala nemenovaného vysokopostaveného diplomata. Ten opísal situáciu v Kyjeve ako rýchlo sa zhoršujúcu. Podľa denníka The Kyiv Independent sa pripravovali záložné opatrenia pre prípadný presun do Ľvova alebo východného Poľska. Misie podľa správy plánovali zostať v Kyjeve, pokiaľ Rusko nezačne zámerne útočiť na zahraničné diplomatické objekty.¹

Moskva varuje pred ďalšími útokmi

Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie 3. októbra opäť vyzvalo diplomatov a ďalších cudzincov, aby pre hrozbu rozsiahlych útokov opustili Kyjev, informoval denník The Straits Times. Ministerstvo uviedlo, že niektorí ľudia predchádzajúce varovania ignorovali a vystavovali sa smrteľnému nebezpečenstvu. Dodalo, že tí, ktorí upozornenie ignorujú, ponesú zodpovednosť za prípadné nepriaznivé následky.²

Ministerstvo uviedlo, že ruské sily budú pokračovať v útokoch, ktoré označilo za rozsiahlu odvetu. Agentúra TASS osobitne informovala, že Ozbrojené sily Ruskej federácie systematicky útočí na vojenské objekty v Kyjeve a iných ukrajinských mestách. Ministerstvo podľa agentúry TASS vykreslilo útoky ako reakciu na údajné teroristické činy ukrajinskej armády proti ruským civilistom a infraštruktúre.²³

Denník The Straits Times informoval, že Rusko v predchádzajúcich týždňoch zintenzívnilo útoky na Kyjev. Uprostred rozsiahlejších náletov dronov a raketových útokov proti Ukrajine zasiahlo mosty a energetické objekty. Kyjevský primátor Vitalij Klyčko vyhlásil, že hlavné mesto by malo prejsť do vojnového režimu, a povedal, že útoky „trhajú Kyjev na kusy“.²

Diplomatické objekty poškodené pri predchádzajúcich útokoch

Podľa denníka The Kyiv Independent ruské útoky od začiatku invázie v plnom rozsahu opakovane poškodili budovy veľvyslanectiev a rezidencie veľvyslancov v Kyjeve. Médium informovalo, že útok raketami a dronmi z 24. mája poškodil rezidenciu albánskeho veľvyslanca a ohrozil diplomata. Takmer 50 krajín následne 26. mája vydalo spoločné vyhlásenie, v ktorom odsúdili ruské hrozby voči veľvyslanectvám, uviedlo médium.¹

Denník tiež informoval, že ruský raketový útok v decembri 2024 poškodil v Kyjeve diplomatické misie Albánska, Argentíny, Palestíny, Severného Macedónska, Portugalska a Čiernej Hory. Vážne škody na Misii EÚ a Britskej rade v auguste 2025 pripísal ruským leteckým útokom. Uviedol tiež, že Veľvyslanectvo Azerbajdžanu na Ukrajine sa už skôr v roku 2026 stalo terčom tretieho ruského útoku.¹

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že schválil rozsiahle útoky na civilné oblasti a porušil pravidlá ozbrojeného konfliktu, informoval denník The Straits Times. Kremeľ toto obvinenie odmietol. Z protichodných tvrdení nie je jasné, či by budúce útoky, ktorými Rusko hrozí, mohli priamo zasiahnuť diplomatické objekty alebo prinútiť misie, aby aktivovali záložné plány.¹²