Americký obchodný súd posudzuje žalobu proti Trumpovým clám za nútenú prácu

Súd Spojených štátov pre medzinárodný obchod v Manhattane si 30. septembra vypočul argumenty o clách vo výške 10 až 12,5 percenta, ktoré Trumpova administratíva uvalila na dovoz zo 60 obchodných partnerov vrátane Európskej únie, Číny, Spojeného kráľovstva, Kanady a Mexika, pričom sa odvolávala na obavy z nútenej práce. Prípad, ktorý podali štyri malé podniky a 25 štátov, je najnovším testom právomoci administratívy ukladať globálne clá po tom, čo clá nadobudli účinnosť 24. júla.⁵⁶⁸²

Argumenty na súde

Pratik Shah, ktorý zastupuje žalobcov, tvrdil, že prezident Trump prekročil právomoci, ktoré mu Kongres udelil prostredníctvom ustanovenia § 301 zákona o obchode z roku 1974, keď uvalil tieto clá, pričom argumentoval, že administratíva v skutočnosti sledovala ciele nesúvisiace s dôvodom nútenej práce, ktorý verejne uvádzala. Jeden zo sudcov senátu reagoval na Shahov argument o širších motívoch administratívy otázkou „A čo s tým?“, ako uvádza záznam z pojednávania.⁵⁶

Eric Hamilton, ktorý zastupoval Ministerstvo spravodlivosti, povedal senátu, že Úrad obchodného zástupcu USA nemusel preukázať absolútnu, teda „metafyzickú“, istotu, že nútená práca zaťažuje obchod Spojených štátov. Ďalej pripustil, že zistenia vydané voči každej zo 60 ekonomík zasiahnutých clami sa opierajú o spoločný dôkazový základ. Predstaviteľ Ministerstva spravodlivosti uviedol, že úrad vykonal náležitú starostlivosť, a ministerstvo vyhlásilo, že kroky Úradu obchodného zástupcu USA sú „v súlade so znením, účelom a cieľom ustanovenia § 301“.⁵⁶³

Počas dvoch a pol hodiny kládol trojčlenný senát sudcov pointované a skeptické otázky právnym zástupcom oboch strán. Sudcovia naznačili, že plánujú vydať písomné rozhodnutie čo najskôr.⁵⁶⁷

Právne a vyšetrovacie pozadie

Clá boli uvalené podľa § 301 po vyšetrovaní, ktoré podľa záznamu zistilo, že administratíva obišla zákonné požiadavky na zistenia pre jednotlivé krajiny, hoci Úrad obchodného zástupcu USA tvrdil, že dôkladne vyhodnotil rozšírenosť nútenej práce v medzinárodnom obchode. Administratíva trvá na tom, že u všetkých 60 obchodných partnerov vykonala skutočné vyšetrovania nútenej práce.²⁷⁸

Prípad nadväzuje na februárové rozhodnutie, ktorým Najvyšší súd zrušil väčšinu Trumpových najrozsiahlejších ciel – podľa jedného záznamu tento krok prinútil administratívu vrátiť viac než 100 miliárd dolárov. Podľa CNBC sa teraz sporné clá podľa § 301 vzťahujú sadzbou 10 alebo 12,5 percenta na tovar z 86 krajín, čo pokrýva 99,4 percenta amerického dovozu, pričom aj samostatné opatrenie podľa § 122 – ktoré mohlo platiť najviac 150 dní – federálny obchodný súd zrušil. Žalobcovia tvrdia, že dôvod nútenej práce bol len zámienkou na obnovenie toho istého globálneho colného režimu, ktorý zamietol Najvyšší súd, pričom uvádzajú: „Žalovaní sa teraz pokúsili vecne obnoviť ten istý globálny colný režim pomocou troch odlišných zákonov.“ Trump vyhlásil, že clá podľa § 301 „robia to isté“ ako predchádzajúce, zrušené clá. The New York Times informoval, že ide už o tretí prípad za menej než dva roky, keď sa administratíva súdnou cestou bráni svojej právomoci ukladať clá, hoci táto informácia pochádza len z jedného zdroja.³⁴

Druhé vyšetrovanie na obzore

Úrad obchodného zástupcu USA v marci začal samostatné vyšetrovanie 16 svetových ekonomík pre obvinenia z nadmernej priemyselnej kapacity, ktorého výsledky zatiaľ neboli zverejnené. Josh Teitelbaum, ktorý vystúpil na výročnom samite Sourcing Summit časopisu Sourcing Journal, uviedol, že analýza nadmernej kapacity je zložitejšia než správa o nútenej práci, pričom poznamenal: „Napísať takúto správu je oveľa zložitejšia úloha než správa o nútenej práci.“ Naznačil, že výsledok by mohli oddialiť politické ohľady, a rečnícky sa opýtal: „Zavedie prezident clo vo výške 7,5 až 10 percenta štyri týždne pred polovičnými voľbami?“ Záznam poznamenáva, že clá sú medzi spotrebiteľmi, ktorí budú v novembri voliť, nepopulárne.⁵⁶

Dôsledky presahujúce hranice

Širšie obchodné napätie malo viditeľné dôsledky aj mimo súdnej siene. Stanica NPR informovala, že hotely a turistické podniky v južnej Floride zaznamenávajú pokles návštevníkov z Kanady – túto zmenu stanica spájala s obchodným napätím, oslabeným kanadským dolárom a novo zavedenými hraničnými pravidlami. Počet priamych letov z Kanady do Fort Lauderdale klesol v roku začínajúcom aprílom 2025 približne o 7 percent a v prvom polroku 2026 takmer o 9 percent. Prieskum spoločnosti Snowbird Advisor medzi 4 000 členmi zistil pokles o 12 percentuálnych bodov v počte tých, ktorí plánovali zimnú cestu do USA na obdobie 2025 – 2026, pričom skupina zaznamenala rastúci záujem namiesto toho o Strednú Ameriku a Karibik. Stephen Fine zo spoločnosti Snowbird Advisor poznamenal, že jeho organizácia pozoruje rastúci počet „snežných vtákov“ smerujúcich do Strednej Ameriky. „Rastieme aj v Karibiku.“ Jeden z majiteľov hotela, Richard Clavet, opísal túto zmenu medzi kanadskými hosťami a pripomenul si poznámku jedného z nich: „Nie, do USA už nejdem.“¹