Dvadsaťjeden štátov USA napadlo rozhodnutie EPA zrušiť limity emisií z elektrární

New York a ďalších 20 štátov spolu s niekoľkými mestami požiadali 1. októbra 2026 Odvolací súd USA pre obvod District of Columbia, aby zrušil rozhodnutie Agentúry na ochranu životného prostredia odstrániť pravidlá z čias Bidenovej administratívy obmedzujúce emisie skleníkových plynov z elektrární spaľujúcich uhlie alebo zemný plyn.¹²³

Právne napadnutie

Podľa denníka The New York Times vedú zúčastnené štáty prevažne demokrati, kým Inside Climate News uviedol, že všetci generálni prokurátori štátov, ktorí žalobu podali, sú demokrati. Okrem štátov sú súčasťou koalície aj District of Columbia, New York, Chicago, samospráva zlúčeného mesta a okresu Denveru a guvernér Pensylvánie. Medzi zúčastnenými štátmi sú aj Severná Karolína a Kalifornia.¹²³

Koalícia tvrdí, že EPA nezákonne zrušila limity znečistenia bez toho, aby primerane zvážila alternatívy alebo súvisiace náklady súvisiace so zdravím a klímou. Podľa koalície by tento krok navyše umožnil zvýšiť znečistenie skleníkovými plynmi o milióny ton. Štáty tvrdia, že odstránenie noriem by zvrátilo roky klimatickej politiky a prehĺbilo klimatickú krízu.¹²

The Guardian uviedol, že EPA stiahla pravidlo prijaté za Bidena, kým Inside Climate News toto opatrenie opísal ako návrh zrušiť väčšinu požiadaviek na obmedzovanie znečistenia pre elektrárne spaľujúce plyn a uhlie. Koalícia agentúre oznámila aj zámer žalovať ju za to, že podľa nej nedostatočne reguluje znečistenie z mnohých plynových elektrární.¹²

Argumenty EPA

EPA tvrdí, že Zákon o čistom ovzduší jej nedáva právomoc regulovať znečistenie z výroby elektriny, ktoré otepľuje klímu, a že normy sa opierajú o chybnú vedu a nesprávny právny výklad. Námestník administrátora EPA Aaron Szabo uviedol, že zrušenie umožní energetickým spoločnostiam „rozhodnúť sa čo najlepšie pre odberateľov podľa nákladov a úspor, namiesto toho, aby museli zatvárať prevádzky“.¹²

Agentúra uviedla, že zrušenie pravidiel ušetrí odvetviu viac ako 300 miliárd dolárov. Inside Climate News osobitne informoval o odhade EPA, podľa ktorého energetika počas 20 rokov ušetrí na dodržiavaní pravidiel 95 miliárd až 160 miliárd dolárov. Odhad nezahŕňa zdravotné a environmentálne náklady spojené s emisiami skleníkových plynov. Bidenova administratíva vypočítala, že normy do roku 2047 prinesú prínosy pre klímu a verejné zdravie v hodnote 370 miliárd dolárov.¹²

John Broderick, zástupca generálneho prokurátora v newyorskom Úrade na ochranu životného prostredia, spochybnil právny postoj EPA. Agentúra má podľa neho „zákonnú povinnosť regulovať skleníkové plyny z elektrární“. Najvyšší súd USA v roku 2007 rozhodol, že EPA môže regulovať skleníkové plyny, ak dospeje k záveru, že ohrozujú verejné zdravie a blaho.²

Širší spor o reguláciu

The Guardian informoval, že ďalšie opatrenie EPA, ktoré by malo byť prijaté v konečnej podobe, by mohlo budúcim administratívam zabrániť zaviesť pravidlá pre emisie skleníkových plynov z elektrární. Inside Climate News uviedol, že agentúra už skôr v roku 2026 zrušila aj zistenie o ohrození týkajúce sa znečisťujúcich látok spojených s motorovými vozidlami.¹²

Na amerických súdoch zároveň pokračujú ďalšie klimatické spory. Najvyšší súd USA má v prvý deň svojho nového zasadacieho obdobia prerokovať prípad týkajúci sa Bouldra v Colorade a ropných a plynárenských spoločností. The Guardian uviedol, že v širšom súbore sporov ide o miliardy dolárov.¹

Inside Climate News informoval, že emisie skleníkových plynov prispievajú ku klimatickej zmene a spôsobujú alebo zhoršujú extrémne prejavy počasia. Uviedol tiež, že august 2026 bol celosvetovo najteplejším augustom od začiatku meraní v roku 1850.²