SlovakNews

Svet · Estónsko, Rusko

Kremeľ odmieta správy o presune estónskych jednotiek k hranici s Ruskom

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že ruské spravodajské služby môžu sledovať vojenské presuny pri hranici. Podľa správ Estónsko presúva bojové jednotky na východ a prechádza na doktrínu obrany každej časti svojho územia

Živé Verzia: 2Zdrojov: 4Perspektív: 3Aktualizované:
ENRead in English
Foto: The Kyiv Independent · zdroj

Čo je nové

  • Kremeľ odmietol správy, podľa ktorých Estónsko presúva svoje sily bližšie k ruskej hranici.
  • Dmitrij Peskov uviedol, že ruské obranné a spravodajské služby dokážu sledovať pohyb vojsk pri hranici.
  • The Moscow Times informoval, že estónska doktrína už počíta s bojom o každú časť územia krajiny.

Kremeľ 5. októbra 2026 odmietol správy, že Estónsko presúva jednotky a zbrane bližšie k Rusku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že ruské ministerstvo obrany a ďalšie služby majú spravodajské kapacity potrebné na sledovanie a vyhodnocovanie vojenskej činnosti pri hraniciach krajiny.3

Presun síl na východ

Veliteľstvo estónskej 1. brigády sa presunulo z Tapy na rozšírenú a zmodernizovanú základňu v Jõhvi, uviedla Meduza. The Kyiv Independent informoval, že sa tam presunie aj samotná brigáda, ktorú označil za hlavnú bojaschopnú zložku pozemných síl krajiny. Jõhvi leží približne 50 kilometrov od ruskej hranice, kým Tapa je vzdialená asi 150 kilometrov.12

Meduza, The Moscow Times a TASS informovali, že Estónsko buduje v Narve vojenské zariadenia s kapacitou až 1 000 vojakov pre prípad krízy. Podľa Meduzy plán počíta s trvalým umiestnením 200 príslušníkov a s priestorom pre ďalších 800 počas krízy na hranici.234

Veliteľ 1. brigády Tarmo Kundla podľa The Kyiv Independent spojil presun so zmenou strategického prístupu Estónska. „Musíme začať na hranici a víťaziť už od prvých bojov,“ povedal. The Moscow Times informoval, že plánovači už nechcú len napádať invázne jednotky, kým nedorazia posily NATO, ale chcú bojovať o každú časť Estónska.13

Zbrane a výdavky

The Kyiv Independent uviedol, že koncepcia aktívnej obrany by Estónsku v prípade invázie umožnila okamžite podniknúť odvetné útoky na ciele hlbšie v Rusku. Informoval tiež, že Rusko plánuje zdvojnásobiť svoje sily rozmiestnené na druhej strane estónskej hranice a že Estónsko sa spolieha na regionálne vzdušné sily NATO a odstrašujúci účinok článku 5 aliancie.1

Podľa Meduzy Estónsko v roku 2025 podpísalo zmluvy na deväť systémov HIMARS vyrobených v USA a deväť juhokórejských raketometných systémov Chunmoo s raketami schopnými doletieť až 300 kilometrov. The Kyiv Independent uviedol, že systémy by mohli zasiahnuť Petrohrad, zatiaľ čo TASS samostatne informoval o nákupe HIMARS. The Moscow Times ďalej uviedol, že Estónsko obstaráva drony a balistické rakety s dosahom až 300 kilometrov do vnútrozemia Ruska.1234

Estónsko v roku 2026 zvýšilo výdavky na obranu o 42 percent na 2,4 miliardy eur, teda približne 5,4 percenta hrubého domáceho produktu, uviedol The Kyiv Independent. Meduza citovala estónske ministerstvo obrany: „Náš cieľ je jasný: udržať nepriateľa a vojnovú skazu mimo územia Estónska.“12

Hodnotenie hrozby

Meduza informovala, že estónski vojenskí predstavitelia považujú obsadenie Narvy Ruskom za nepravdepodobné, nevylúčili však provokácie, ktorých cieľom by bolo preveriť ustanovenie NATO o kolektívnej obrane. Podľa média európske krajiny, najmä tie, ktoré susedia s Ruskom, opakovane vyjadrili obavy, že Moskva by mohla provokáciami vyvíjať tlak na NATO, aby prestalo podporovať Ukrajinu. Lotyšské spravodajské služby vydali podobné hodnotenie v lete 2026, uviedla Meduza.2

Meduza informovala, že podľa vojenských a spravodajských predstaviteľov Rusko nemá kapacity na vedenie rozsiahleho konfliktu proti NATO v najbližších dvoch rokoch. TASS podobne uviedol, že podľa estónskeho vedenia Moskva takúto vojnu nechce najmenej dva roky. Tieto hodnotenia nepotvrdzujú, že sa plánuje provokácia alebo rozsiahlejší útok.24

Podľa The Moscow Times šéf nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND) Martin Jaeger uviedol, že Nemecko čelí skutočnému nebezpečenstvu násilného konfliktu s Ruskom, a varoval, že Moskva by mohla uskutočniť obmedzené vojenské operácie, najmä v pobaltských štátoch.3

The Moscow Times informoval, že Kremeľ odmietol správy o presune estónskych jednotiek. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že ruské ministerstvo obrany a ďalšie služby majú spravodajské informácie potrebné na sledovanie a vyhodnocovanie situácie pri hraniciach krajiny. TASS samostatne informoval, že Vladimir Putin označil vyjadrenia estónskej vlády za „číry nezmysel, úplnú absurditu“.34

Prečo na tom záleží

Reakcia Kremľa predstavuje oficiálne ruské stanovisko k správam o prechode Estónska k aktívnej obrane. K tomuto vývoju dochádza v čase varovaní pred možnými provokáciami, ktoré by preverili záväzok NATO ku kolektívnej obrane, ako aj varovania šéfa nemeckej zahraničnej spravodajskej služby, že Rusko by mohlo v pobaltských štátoch podnikať vojenské aktivity nízkej intenzity.23

Súvisiace príbehy

História verzií

  1. verzia 2 · Aktualizácia dopĺňa odmietavú reakciu Kremľa, vyjadrenie Dmitrija Peskova o schopnostiach Ruska monitorovať dianie, revidovanú estónsku doktrínu obrany územia a varovanie šéfa BND pred rizikami v Pobaltí.
  2. verzia 1 ·