Iran predstavuje hospodárske opatrenia, Spojené štáty zároveň sprísňujú sankcie a blokádu

Tvárou v tvár sprísneným sankciám Spojených štátov a obnovenej námornej blokáde zaviedla iránska vláda súbor hospodárskych opatrení, hoci rial medzitým klesol na historicky najnižšiu úroveň, inflácia sa priblížila k 90 percentám a minister nafty odstúpil uprostred krízy spôsobenej problémami s exportom – podľa iránskeho a medzinárodného spravodajstva publikovaného od 1. do 6. októbra 2026.¹⁵⁶

Infografika

Zväčšiť

Oznámené nové opatrenia

Podľa denníka Middle East Eye iránsky prezident Masúd Pezeškján uviedol, že predstavitelia zaviedli nový prístup na zvládnutie súčasnej situácie. Povedal, že hospodársky tlak sa zintenzívnil, ale vládne opatrenia zatiaľ zabránili naplneniu cieľov toho, čo označil za hospodársku vojnu.⁶

Pezeškján povedal: „Plánom nepriateľa v posledných mesiacoch bolo prerezať životne dôležité tepny krajiny s cieľom vyvíjať tlak na šľachetný iránsky ľud,“ a dodal, že rokovania so Spojenými štátmi sú bezvýznamné, pričom poznamenal: „Nemá zmysel rokovať s nepriateľom, ktorý denne terorizuje, uvaľuje sankcie, vyvíja tlak a vyhráža sa.“⁶

Podľa Al Jazeery predstavila Organizácia pre plánovanie a rozpočet Iránu sedembodový balík, ktorý má krajine pomôcť zvládnuť jej problémy usporiadaným spôsobom, pričom hospodárska politika sa má zamerať na pomoc zraniteľným skupinám, vrátane domácností vedených ženami. Do hospodárskeho výboru boli podľa tohto média menovaní konzervatívny teheránsky primátor Alireza Zakani, guvernér centrálnej banky Abdolnaser Hemmati a minister vnútra Eskandar Momeni. Pezeškján tiež povedal: „Pracujeme na tom, aby za žiadnych okolností nebola prerušená dodávka elektriny a energie výrobcom a podnikom.“¹

Prehlbujúce sa hospodárske napätie

Iránsky rial klesol na historicky najnižšiu úroveň, uvádzajú Al Jazeera a Iran International. Iran International informoval, že medziročná inflácia dosiahla takmer 90 percent a že americké sankcie spolu s námornou blokádou zužujú príjmy krajiny. Al Jazeera informovala, že iránsky hrubý domáci produkt sa prepadol o 10 percent, čo pripísala kolapsu exportu energie spôsobenému blokádou, a že hospodárska situácia sa pre spotrebiteľov zhoršila, najmä v dôsledku vyšších cien potravín.¹⁵

S odvolaním sa na satelitnú analýzu agentúra Bloomberg informovala, že Teherán odhaduje celkové náklady na škody spôsobené útokmi na približne 270 miliárd dolárov – sumu, ktorá sa podľa agentúry takmer rovná celej odhadovanej prognóze MMF pre iránsky hrubý domáci produkt za rok 2026 vo výške 300 miliárd dolárov. Bloomberg uviedol, že inflácia by mala podľa odhadov prekročiť 70 percent a že mnohé súkromné podniky sú zatvorené alebo funguje iba na čiastočnú kapacitu.²

Iran International informoval, že minister nafty odstúpil v čase, keď sa rozvíjala exportná kríza spolu so spornými tvrdeniami o predaji sankcionovanej nafty.⁵

Rozšírenie amerických sankcií

Ministerstvo financií USA oznámilo 1. októbra, že spustilo novú vlnu sankcií v rámci Operácie Ekonomického vyvrheľa, zameranú na iránsky automobilový, železničný, výrobný a kovospracujúci sektor, ktoré označilo za posledné priemyselné tepny krajiny. Ministerstvo uviedlo, že boli zaradené na zoznam sankcií sedem iránskych automobilových spoločností, päť zahraničných dodávateľov automobilových súčiastok, tri iránske železničné spoločnosti, Spoločnosť na výrobu ťažkej techniky (HEPCO) a jej dcérska spoločnosť so sídlom v Číne, a dodávatelia ocele so sídlom v Nemecku a v Spojených arabských emirátoch. Uviedlo tiež, že na zoznam sankcií boli zaradení Ramin Keshvardoust, opísaný ako iránsky a dominikánsky podnikateľ pôsobiaci z Hongkongu, a sieť piatich schránkových spoločností spojených s jeho osobou, spolu s Mehnoosh Poursaraf Hamedani, za sprostredkovanie iránskeho exportu ocele a nafty v hodnote desiatok miliónov dolárov.³

Minister financií Scott Bessent povedal: „Schopnosť iránskeho režimu financovať svoj vojnový aparát a šíriť teror po celom svete sa vďaka Operácii Ekonomický vyvrheľ výrazne znížila,“ a dodal, že toto opatrenie „priamo zasahuje tých, ktorí umožňujú fungovanie iránskeho režimu, a vytvára podmienky na to, aby Spojené štáty a ich partneri raz a navždy vysušili príjmy režimu“. Ministerstvo financií uviedlo, že americká námorná blokáda sa už plne presadila a že iránske príjmy z nafty klesli na nulu. Samostatne vydal OFAC 5. októbra upozornenie, v ktorom varoval zahraničné finančné inštitúcie pred rizikom sankcií za obchodovanie so sankcionovanými iránskymi bankami.³⁷

Obchodné trasy a nedostatok tovaru

Maryam Ashrafi, analytička nadácie Bourse and Bazaar Foundation, povedala Al Jazeere, že zatiaľ čo bežné veľké nákladné lode obvykle prevážajú viac ako 80 000 ton poľnohospodárskeho tovaru, lode na náhradnej trase cez Kaspické more majú kapacitu najviac 7 200 ton a nákladné autá po súši môžu previezť len okolo 20 ton. Al Jazeera tiež informovala, že surové materiály pre iránsky farmaceutický priemysel sú čoraz ťažšie dostupné.¹

Ekonóm Saeed Laylaz povedal: „Máme dostatočné zásoby základných komodít a aj v prípade pokračujúceho embarga nebudeme mať problém s ich zabezpečením, pretože máme vhodné trasy, dostatočné zdroje a obchodných partnerov, ktorí nám môžu pomôcť.“ Al Jazeera informovala, že vláda sa mala pripraviť na zmenšujúce sa zdroje a prerušenia obchodu v momente, keď bola vojna pravdepodobná, a že zrušenie blokády je dnes jednou z hlavných požiadaviek Iránu v rokovaniach s Washingtonom o Hormuzskom prielive.¹

Spor o rozsah škôd na infraštruktúre

Národná iránsko-americká rada (NIAC) uviedla, že Izrael zničil 70 percent iránskej rafinérskej kapacity v jej vrchole a 70 percent kapacity výroby ocele, a že v celom regióne bolo zasiahnutých viac než 80 energetických zariadení. Podľa jej údajov bolo poškodených 27 letísk, pričom Medzinárodné letisko Bušehr bolo úplne zničené, ďalej 12 mostov, dva tunely, viac než 210 zdravotných stredísk, šesť nemocníc, najmenej 1 288 škôl a 32 univerzít. Pripojiteľnosť na internet klesla na len 12 percent úrovne spred vojny, zaniklo vyše milióna pracovných miest, ceny potravín vzrástli o viac ako 100 percent a 40 percent Iráncov už žilo pod hranicou absolútnej chudoby. Podľa tejto organizácie konflikt spôsobil pokles produkcie zemného plynu o približne 95 miliónov kubických metrov denne, čím sa celkové škody vyšplhali na približne 270 miliárd dolárov.⁴

Volker Türk, vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, povedal: „Útoky zamerané na civilné objekty alebo infrastruktúru nevyhnutnú pre civilné obyvateľstvo predstavujú závažné porušenia medzinárodného humanitárneho práva a sú vojnovými zločinmi,“ a varoval, že „útoky na energetickú infrastruktúru len znásobia útrapy“. Výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol označil situáciu za „najväčšiu hrozbu pre globálnu energetickú bezpečnosť v histórii“. Národná iránska spoločnosť pre rafináciu a distribúciu nafty (NIORDC) uviedla: „Dodávky a distribúcia palív zostali v celej krajine stabilné a nenarušené,“ zatiaľ čo obyvateľ Bandar Abbasu povedal portálu IranWire, že „k bombardovaným miestam nebol pripustený žiadny nezávislý fotograf“.⁴