Ekonomika · Spojené štáty
Ministri obchodu G20 sa dohodli na deklarácii o potravinách
Ministri v Milwaukee rokovali o štyroch témach navrhnutých Spojenými štátmi. Zhodli sa v otázke obchodného nátlaku súvisiaceho s potravinami, nie však v otázkach nadmerných kapacít a nútenej práce. K zásade najvyšších výhod (MFN) nebol navrhnutý nijaký záverečný dokument
Vypočujte si príbeh
Stručná verzia
Ministri obchodu G20 sa dohodli na deklarácii o nátlaku súvisiacom s potravinami, nie však na nadmerných kapacitách ani nútenej práci. Podľa CGTN predsedníctvo nenavrhlo nijaký záverečný dokument o zásade najvyšších výhod.
- V Milwaukee rokovali o štyroch témach navrhnutých Spojenými štátmi.
- Všetci členovia podporili deklaráciu proti obchodnému nátlaku súvisiacemu s potravinami.
- O nadmerných kapacitách ani nútenej práci neprijali nijaké závery.
- Podľa CGTN predsedníctvo nenavrhlo záverečný dokument o zásade najvyšších výhod.
- Mexiko a Argentína sa pripojili k samostatnému vyhláseniu Spojených štátov o nútenej práci.
Infografika
Čo je nové
- Podľa CGTN predsedníctvo Spojených štátov nenavrhlo záverečný dokument o zásade najvyšších výhod. (s4)
- Ministri rokovali o štyroch témach: nátlaku súvisiacom s potravinami, nadmerných priemyselných kapacitách, nútenej práci a zásade najvyšších výhod. (s4, s8)
- Všetci členovia G20 podporili deklaráciu proti využívaniu potravín ako zbrane. (s4, s6, s8)
- O nadmerných priemyselných kapacitách ani nútenej práci v dodávateľských reťazcoch neprijali nijaké záverečné dokumenty. (s2, s4, s5, s6)
Ministri obchodu G20 počas stretnutia v Milwaukee od 30. septembra do 1. októbra rokovali o štyroch témach. Všetci členovia sa dohodli na deklarácii o nátlakových obchodných opatreniach týkajúcich sa potravín, no nedosiahli zhodu v otázke nadmerných priemyselných kapacít ani nútenej práce v dodávateľských reťazcoch.468
Infografika
Rozdielne pohľady na príčiny nezhôd
Americký predsedajúci uviedol, že mnohí členovia chceli zakročiť proti nadmernej priemyselnej výrobe, no malý počet členov odmietol vytvorenie mechanizmu spolupráce. Jamieson Greer, ktorý predsedal zasadnutiu ministrov, povedal, že návrh vyhlásenia o nadmernej kapacite „podporili všetci členovia okrem niekoľkých“. France 24 tiež informovala, že takmer všetci účastníci považovali doterajšie riešenia za nedostatočné, tento údaj však podklady nezávisle nepotvrdzujú.125
Čína kládla dôraz na niečo iné. Ministerstvo obchodu Čínskej ľudovej republiky uviedlo, že mnohí členovia mali odlišné názory na rozhodnutie predsedníctva Spojených štátov zaradiť na program nadmerné kapacity a nútenú prácu a usilovať sa o spoločné vyhlásenia a mechanizmy spolupráce. Podľa ministerstva tieto rozdiely znamenali, že „na stretnutí sa nepodarilo prijať záverečný dokument o týchto témach“.247
Spor sa týkal aj nútenej práce. Mexiko a Argentína sa pripojili k Spojeným štátom v samostatnom vyhlásení, ktoré vyzývalo na ďalšiu spoluprácu pri odstraňovaní tovaru vyrobeného nútenou prácou z dodávateľských reťazcov. Širšia skupina G20 však nedosiahla zhodu. Čína uviedla, že samotní členovia G20 čelia clám súvisiacim s nútenou prácou a často sa stávajú predmetom vyšetrovaní nadmernej kapacity.245
India žiada riešenia založené na pravidlách WTO
Indický minister obchodu a priemyslu Piyush Goyal povedal, že jeho krajina nemá štrukturálnu nadmernú kapacitu v odvetviach, ktoré označilo americké predsedníctvo. Tvrdil, že samotná kapacita nie je hlavným problémom a narušenia môžu byť skôr dôsledkom sústredenej výroby podporovanej nezverejnenými dotáciami alebo inou pomocou.3
Goyal uviedol, že dumping a predátorské ceny vyplývajúce z podpory narúšajúcej obchod by sa mali riešiť opatreniami v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Antidumpingové a vyrovnávacie clá by podľa neho mali vychádzať z dôkazov a podliehať súdnemu preskúmaniu. Diverzifikácia dodávateľských reťazcov by sa zároveň nemala zneužívať na to, aby sa rozvojovým krajinám ukladali náklady nad rámec pravidiel WTO.3
V otázke nútenej práce Goyal uviedol, že India ju bezvýhradne odmieta, a poukázal na jej ústavný zákaz. India v júli 2026 zmenila svoju Politiku zahraničného obchodu a zakázala dovoz tovaru vyrobeného nútenou prácou. Podľa neho by obmedzenia na hraniciach mali vychádzať zo „špecifických a overiteľných dôkazov, nie z domnienok“ o celých krajinách, regiónoch či odvetviach.3
Pozornosť sa sústreďuje na obchodné opatrenia Spojených štátov
Úrad obchodného splnomocnenca Spojených štátov podľa France 24 a denníka South China Morning Post vedie druhé colné vyšetrovanie podľa oddielu 301 proti 16 obchodným partnerom, ktorí vykazujú známky nadmernej priemyselnej kapacity. Médiá medzi cieľmi uviedli Čínu, Európsku úniu, Japonsko a Indiu. South China Morning Post informoval, že sa všeobecne očakáva, že vyšetrovanie v nasledujúcich mesiacoch povedie k dodatočným clám, jeho výsledok však zatiaľ nie je známy.14
Denník South China Morning Post uviedol, že Trumpova administratíva zaviedla clá vo výške 10 percent alebo 12,5 percenta na dovoz z 59 krajín a Európskej únie, pretože podľa nej nedostatočne presadzovali zákaz nútenej práce. Čína uviedla, že tieto colné opatrenia prispeli k nezhodám na stretnutí ministrov.24
Dohoda o nátlaku súvisiacom s potravinami
Napriek patovej situácii v otázke nadmernej kapacity a nútenej práce sa členovia dohodli na vyhlásení odsudzujúcom používanie donucovacích obchodných opatrení týkajúcich sa potravín. Nemecké ministerstvo hospodárstva označilo dohodu za spoločné vyhlásenie, ktoré vzniklo počas náročných rokovaní. Americký predsedajúci uviedol, že celá skupina dosiahla zhodu.468
Ministri rokovali aj o zásade najvyšších výhod Svetovej obchodnej organizácie. Podľa CGTN predsedníctvo Spojených štátov v tejto otázke nenavrhlo nijaký záverečný dokument. Predsedajúci za Spojené štáty uviedol, že členovia z ekonomík na rôznych stupňoch rozvoja považujú za prínosné zvážiť zmeny tejto zásady. India však trvala na tom, že jadrom mnohostranného obchodného systému by mali zostať nediskriminácia, konsenzus a osobitné zaobchádzanie s rozvojovými krajinami.346
Prečo na tom záleží
Rozpory sa priamo dotýkajú európskych podnikov, pretože Európska únia podľa dostupných správ patrí medzi ekonomiky zahrnuté do amerického vyšetrovania nadmernej kapacity a podľa South China Morning Post podlieha americkým clám súvisiacim s presadzovaním zákazu nútenej práce. Keďže sa G20 nedohodla, neexistuje spoločný prístup k priemyselnej podpore, opatreniam na ochranu obchodu ani k obmedzeniam v dodávateľských reťazcoch.15
Súvisiace príbehy
História verzií
- verzia 2 · Aktualizácia spresňuje, že ministri rokovali o štyroch témach navrhnutých Spojenými štátmi a že predsedníctvo nenavrhlo záverečný dokument o zásade najvyšších výhod.
- verzia 1 ·



