Ministri obchodu G20 sa nedohodli na opatreniach proti nadmerným kapacitám v priemysle

Ministri obchodu G20 sa počas dvojdňového zasadnutia v Milwaukee 30. septembra a 1. októbra nedohodli na opatreniach proti nadmernej priemyselnej kapacite ani nútenej práci v dodávateľských reťazcoch. Ukázali sa tak rozpory v otázke návrhov, ktoré Spojené štáty presadzovali počas svojho predsedníctva v skupine v roku 2026.²⁴⁵⁷

Rozdielne pohľady na príčiny nezhôd

Americký predsedajúci uviedol, že mnohí členovia chceli zakročiť proti nadmernej priemyselnej výrobe, no malý počet členov odmietol vytvorenie mechanizmu spolupráce. Jamieson Greer, ktorý predsedal zasadnutiu ministrov, povedal, že návrh vyhlásenia o nadmernej kapacite „podporili všetci členovia okrem niekoľkých“. France 24 tiež informovala, že takmer všetci účastníci považovali doterajšie riešenia za nedostatočné, tento údaj však podklady nezávisle nepotvrdzujú.¹²⁵

Čína kládla dôraz na iné skutočnosti. Jej Ministerstvo obchodu Čínskej ľudovej republiky uviedlo, že väčšina členov mala rozdielne názory na rozhodnutie amerického predsedníctva zaradiť na program nadmernú kapacitu a nútenú prácu a usilovať sa o spoločné vyhlásenia a mechanizmy spolupráce. Podľa ministerstva tieto rozdiely znamenali, že „zo zasadnutia nevzišiel žiadny záverečný dokument o týchto témach“.²⁴⁶

Spor sa týkal aj nútenej práce. Mexiko a Argentína sa pripojili k Spojeným štátom v samostatnom vyhlásení, ktoré vyzývalo na ďalšiu spoluprácu pri odstraňovaní tovaru vyrobeného nútenou prácou z dodávateľských reťazcov. Širšia skupina G20 však nedosiahla zhodu. Čína uviedla, že samotní členovia G20 čelia clám súvisiacim s nútenou prácou a často sa stávajú predmetom vyšetrovaní nadmernej kapacity.²⁴⁵

India žiada riešenia založené na pravidlách WTO

Indický minister obchodu a priemyslu Piyush Goyal povedal, že jeho krajina nemá štrukturálnu nadmernú kapacitu v odvetviach, ktoré označilo americké predsedníctvo. Tvrdil, že samotná kapacita nie je hlavným problémom a narušenia môžu byť skôr dôsledkom sústredenej výroby podporovanej nezverejnenými dotáciami alebo inou pomocou.³

Goyal uviedol, že dumping a predátorské ceny vyplývajúce z podpory narúšajúcej obchod by sa mali riešiť opatreniami v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Antidumpingové a vyrovnávacie clá by podľa neho mali vychádzať z dôkazov a podliehať súdnemu preskúmaniu. Diverzifikácia dodávateľských reťazcov by sa zároveň nemala zneužívať na to, aby sa rozvojovým krajinám ukladali náklady nad rámec pravidiel WTO.³

V otázke nútenej práce Goyal uviedol, že India ju bezvýhradne odmieta, a poukázal na jej ústavný zákaz. India v júli 2026 zmenila svoju Politiku zahraničného obchodu a zakázala dovoz tovaru vyrobeného nútenou prácou. Podľa neho by obmedzenia na hraniciach mali vychádzať zo „špecifických a overiteľných dôkazov, nie z domnienok“ o celých krajinách, regiónoch či odvetviach.³

Pozornosť sa sústreďuje na obchodné opatrenia Spojených štátov

Úrad obchodného splnomocnenca Spojených štátov podľa France 24 a denníka South China Morning Post vedie druhé colné vyšetrovanie podľa oddielu 301 proti 16 obchodným partnerom, ktorí vykazujú známky nadmernej priemyselnej kapacity. Médiá medzi cieľmi uviedli Čínu, Európsku úniu, Japonsko a Indiu. South China Morning Post informoval, že sa všeobecne očakáva, že vyšetrovanie v nasledujúcich mesiacoch povedie k dodatočným clám, jeho výsledok však zatiaľ nie je známy.¹⁴

Podľa South China Morning Post Trumpova administratíva uvalila clá vo výške 10 percent alebo 12,5 percenta na dovoz z 59 krajín a Európskej únie. Odôvodnila ich údajne nedostatočným presadzovaním zákazov nútenej práce. Čína uviedla, že takéto clá prispeli k nezhodám na zasadnutí ministrov.²⁴

Dohoda o nátlaku súvisiacom s potravinami

Napriek patovej situácii v otázke nadmernej kapacity a nútenej práce sa členovia dohodli na vyhlásení odsudzujúcom používanie donucovacích obchodných opatrení týkajúcich sa potravín. Nemecké ministerstvo hospodárstva označilo dohodu za spoločné vyhlásenie, ktoré vzniklo počas náročných rokovaní. Americký predsedajúci uviedol, že celá skupina dosiahla zhodu.⁵⁷

Ministri rokovali aj o princípe najvyšších výhod WTO. Americký predsedajúci uviedol, že členovia zastupujúci ekonomiky na rôznych stupňoch rozvoja videli zmysel v úvahách o zmenách tohto princípu. India však trvala na tom, že ústrednými piliermi mnohostranného obchodného systému by mali zostať nediskriminácia, konsenzus a osobitné zaobchádzanie s rozvojovými krajinami.³⁵