Ruské útoky zasiahli ukrajinské mestá

Ruské útoky, o ktorých informovali 1. a 2. októbra, zasiahli Kyjev, Odesu a ďalšie časti Ukrajiny. Poškodili energetické zariadenia a civilnú infraštruktúru a zabili najmenej štyroch ľudí, uviedli denníky The Guardian a The Independent. Eskalácia sa časovo zhodovala s reakciou NATO na údajné ruské varovanie, že Rusko by mohlo použiť jadrové zbrane, ak by bol ohrozený Kaliningrad.¹²

Zasiahnutá energetická sústava a civilné objekty

The Independent informoval, že v Kyjeve zahynuli traja ľudia a sedem utrpelo zranenia. V Kyjevskej oblasti zahynulo dieťa a zranila sa žena. Podľa denníka bolo poškodené výrobné zariadenie Trypiľskej tepelnej elektrárne, zaviedli núdzové obmedzenia dodávok elektriny a letecké poplachy v Kyjeve trvali viac ako 20 hodín. Spoločnosť DTEK následne obnovila dodávky elektriny 8 000 odberateľom na ľavom brehu hlavného mesta, uvádza správa.²

The Guardian označil útoky na energetické zariadenia v okolí Kyjeva a inde za najsilnejší kombinovaný útok na takéto objekty za posledné mesiace. Podľa správy zasiahli útoky počas týždňa aj kancelárske budovy, dátové centrá, školu, nemocnicu a významný most v Kyjeve. Do rána zostalo niekoľko štvrtí bez elektriny a vody, pričom opakované útoky poškodili Južný most.¹

Kyjevský primátor Vitalij Klyčko povedal, že mesto už nemôže fungovať, akoby bol mier. „Nepriateľ trhá Kyjev na kusy,“ povedal. Prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Vladimira Putina, že ruským veliteľom nariadil ignorovať pravidlá vedenia vojny. Rusko podľa neho chce, aby obyvatelia opustili ukrajinské hlavné mesto.¹

Tlak na protivzdušnú obranu

Podľa denníka The Guardian má Kyjev akútny nedostatok záchytných striel systému Patriot potrebných proti balistickým raketám. Ukrajina čelí aj ruským dronom s prúdovým pohonom, ktoré sú rýchlejšie a ťažšie sa ničia. Niekoľko typov ukrajinských záchytných dronov sa už používa, ich nasadenie v dostatočnom počte však môže trvať ešte týždne alebo mesiace, uviedol denník.¹

The Guardian informoval, že ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhal oboznámil európskych partnerov s údajným zachyteným ruským plánom nasadiť proti energetickej sieti až 1 000 rakiet, dronov a bômb. Medzi údajnými cieľmi boli rozvodne, vodné a tepelné elektrárne i kotolne. Zjavným zámerom bolo podľa denníka pripraviť mestá o teplo alebo elektrinu a vyvolať humanitárnu krízu. Tento súbor podkladov však údajný plán nezávisle nepotvrdzuje.¹

Jadrové varovanie a reakcia NATO

The Independent informoval, že Rusko poslalo NATO list, v ktorom pohrozilo použitím jadrových zbraní, ak by Moskva usúdila, že je ohrozený Kaliningrad, ruská exkláva pri Baltskom mori. Rusko podľa denníka tiež uviedlo, že konanie NATO prináša vysoké riziko priameho ozbrojeného konfliktu. NATO oznámilo, že odpovedalo priamo, označilo sa za obrannú alianciu a vyzvalo Putina, aby ukončil inváziu. Hovorca NATO povedal: „Dôrazne odsudzujeme hrozbu použitia sily vrátane akejkoľvek nezodpovednej jadrovej rétoriky.“²

Poľsko počas útokov 1. októbra vyslalo do vzduchu stíhacie lietadlá a dočasne uzavrelo dve letiská, informoval The Independent. The Guardian osobitne uviedol, že západní diplomati na verejnosti naďalej vyhlasovali, že chcú zostať v Kyjeve, no v súkromí pripravovali možnosti presunu veľvyslanectiev pre prípad, že by sa zahraničné misie stali terčom zámerných útokov.¹²

Dianie na fronte a diplomatické aktivity

Zelenskyj navštívil vojenské veliteľské stanovište pri Lymane a pochválil ukrajinských vojakov za opätovné získanie územia, uvádzajú obe správy. Podľa denníka The Guardian Rusko počas septembra obsadilo približne 361 km² a Ukrajina pri protiofenzívach na východe získala späť približne 126 km². The Independent osobitne informoval o tvrdení Ukrajiny, že v rámci Operácie Vivaldi získala späť 176 km² na Donbase.¹²

Mark Rutte z NATO mal podľa denníka The Guardian navštíviť Münster a stretnúť sa s príslušníkmi 1. nemecko-holandského zboru, ako aj s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a holandským premiérom Robom Jettenom. Trojica mala vystúpiť na spoločnej tlačovej konferencii. Od Merza sa očakával prejav o Ukrajine a odovzdanie Ceny vestfálskeho mieru Ruttemu.¹