Rusko zintenzívňuje útoky na energetiku

Rusko podniklo v noci 30. septembra útok na Ukrajinu, do ktorého nasadilo takmer 190 útočných dronov a balistických rakiet, povedal prezident Volodymyr Zelenskyj. Hlavnými cieľmi boli energetické zariadenia v Kyjeve a Kyjevskej oblasti, čo viedlo k núdzovým odstávkam elektriny tam, ako aj v Černihivskej a Žytomyrskej oblasti. Poradca ukrajinského prezidenta tiež informoval, že Rusko prvýkrát použilo prúdový dron s bojovou hlavicou určenou na presekávanie stožiarov vysokého napätia a oceľových mostných konštrukcií.¹

Obnovený tlak na elektrizačnú sústavu

Serhii Beskrestnov, Zelenského poradca pre obranné technológie, uviedol, že špecializovanú bojovú hlavicu tvorila hlavná 40-kilogramová výbušná nálož a ďalšie štyri deštrukčné moduly. Podľa neho ju vyvinuli na ničenie stožiarov vedenia vysokého napätia a oceľových mostných konštrukcií. Naznačil, že cieľom by sa mohli stať dôležité elektrické vedenia.¹

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že Rusko pri útoku použilo drony, ako aj rakety Zircon, Onyx a Iskander. Zostreliť alebo potlačiť sa podľa nich podarilo päť rakiet a 155 dronov. Po útokoch prišla časť odberateľov v Kyjeve a piatich oblastiach o elektrinu, napísal The Kyiv Independent. Hlavnými cieľmi boli podľa neho energetické zariadenia v Kyjeve a Kyjevskej oblasti, pričom zásahy utrpela aj kritická infraštruktúra na iných miestach.¹

Premiér Serhii Koretskyi označil útok za prvý veľký kombinovaný útok od skončenia predchádzajúcej vykurovacej sezóny. Ukrajinská elektrizačná sústava už počas horúceho letného počasia čelila zvýšenému dopytu, kým ruské útoky počas predchádzajúcej zimy vážne poškodili energetické a teplárenské zariadenia. The Kyiv Independent informoval, že Ukrajina nezabezpečila financovanie svojho plánu na zvýšenie odolnosti energetiky.¹

Očakávalo sa, že tlak bude sprevádzať chladnejšie počasie: od 1. do 3. októbra mali nočné teploty na celej Ukrajine klesnúť na hodnoty od nuly do 3 stupňov Celzia. Útok z 30. septembra sa odohral v čase, keď minister hospodárstva a životného prostredia Oleksandr Kravčenko odhadol, že ruské útoky spôsobili v roku 2026 na dlhodobom majetku Ukrajiny škody vo výške 10 miliárd dolárov.¹

Drony navádzané optickým vláknom menia podobu obrannej výzvy

New Scientist informoval, že rádiofrekvenčné rušenie zastaví väčšinu malých dronov, ich konštruktéri však čoraz častejšie nahrádzajú rádiové spojenie káblom z optického vlákna. Takýto kábel spája operátora so strojom a po preseknutí ho spravidla vyradí z činnosti. Rusko v roku 2024 vyrábalo len málo dronov navádzaných optickým vláknom a ich dolet bol iba niekoľko kilometrov. Odvtedy sa však rozšírili modely s doletom 20 kilometrov a začali sa objavovať verzie s doletom 50 kilometrov, uviedol časopis.²

Približne 60 percent ruských útočných FPV dronov je v súčasnosti navádzaných optickým vláknom, informoval New Scientist. Ukrajina reagovala fyzickými opatreniami vrátane sieťových tunelov, ktoré zakrývajú stovky kilometrov ciest, experimentov zameraných na presekávanie káblov vlečúcich sa za dronmi a videa na platforme vedenej vládou, ktoré civilistom ukazuje, ako optické vlákno pretrhnúť rukami.²

Systém Chaharnyk, ktorý vyvinula kyjevská Konštrukčná kancelária Logika, pomocou akustického senzora zaznamená dron letiaci nad ním a aktivuje motorizovanú drôtenú bariéru. Háky na bariére zachytia optické vlákno vlečúce sa za dronom a pritiahnu ho k rezaciemu bloku. Zariadenie je napájané batériou, odoláva poveternostným podmienkam a možno ho zapínať na diaľku. Dodáva sa v dvoch 50-metrových častiach, ktoré dokážu dvaja ľudia nainštalovať za menej než hodinu, uviedol New Scientist.²

Výrobca tvrdí, že Chaharnyk presekne kábel 95 percent dronov, ktoré ponadň preletia. Roy Gardiner, riaditeľ spravodajstva v organizácii Defense Tech for Ukraine, uviedol, že systém by mohol pomôcť chrániť rozsiahle objekty v tyle, napríklad elektrické rozvodne, ktoré nemožno jednoducho zakryť sieťami. Upozornil však, že jeho akustický senzor ešte musí preukázať schopnosť rozpoznať hrozby v hluku bojiska.²

Dôsledky mimo bezprostredných cieľov

Útok z 30. septembra vyvolal poplach aj mimo Ukrajiny. The Kyiv Independent informoval, že dron vletel do moldavského vzdušného priestoru, spadol neďaleko Hîrbovățu v okrese Anenii Noi a vybuchol. Prvé správy neuvádzali nijakých zranených. Rumunsko vyslalo dva stíhacie lietadlá F-18 španielskych vzdušných síl po tom, ako radar zaznamenal vzdušný cieľ východne od Izmailu. Podľa správy však do rumunského vzdušného priestoru nevnikol nijaký objekt.¹

Ukrajina v súčasnosti používa dvojstupňový systém leteckých poplachov, aby obmedzila hospodárske škody spôsobené dlhotrvajúcimi varovaniami. Kravčenko odhadol, že každá hodina, počas ktorej varovania pred raketami bránia podnikom v prevádzke, stojí krajinu 45 miliónov dolárov. Počas žltého stupňa poplachu však naďalej pracuje viac ako polovica podnikov. Vláda tiež diskutuje o tom, či by nákup ukrajinských systémov protivzdušnej obrany mala povoliť väčšiemu počtu súkromných spoločností.¹