Výbuchy mín zranili troch juhokórejských vojakov pri hranici so Severnou Kóreou

Traja juhokórejskí vojaci utrpeli 21. septembra zranenia, keď počas hliadky na juhokórejskej strane demilitarizovanej zóny vybuchli dve míny, uviedla Deutsche Welle. Juhokórejská armáda a Veliteľstvo OSN neskôr dospeli k záveru, že míny pochádzali zo Severnej Kórey. Severná Kórea poprela, že by ich zámerne umiestnil v demilitarizovanej zóne.¹³

Dva výbuchy počas hliadky

Podľa Deutsche Welle boli vojaci súčasťou 18-člennej jednotky, ktorá otvárala novú trasu cez demilitarizovanú zónu. Štábny seržant aktivoval prvú mínu a druhá vybuchla, keď mu veliteľ jednotky prišiel pomôcť. Dvaja priamo zasiahnutí vojaci podstúpili operáciu, tretieho ošetrili s ľahkými zraneniami, uvádza správa.¹

K výbuchom došlo na juhokórejskej strane Vojenskej demarkačnej línie, ktorá prechádza demilitarizovanou zónou. Nárazníkové pásmo je široké štyri kilometre a rozdeľuje Kórejský polostrov od uzavretia prímeria v roku 1953.¹

Protichodné verzie o zodpovednosti

Juhokórejská armáda po vyšetrovaní s Veliteľstvom OSN uviedla, že míny pochádzali zo Severnej Kórey. Zbor náčelníkov štábov obvinil Severnú Kóreu z kladenia mín južne od Vojenskej demarkačnej línie, označil incident za porušenie Dohody o prímerí a vyzval Severnú Kóreu, aby zastavila ďalšie opevňovanie hranice a ospravedlnila sa. Veliteľstvo OSN samostatne dospelo k záveru, že došlo k porušeniu Dohody o prímerí.¹

Severná Kórea označila obvinenie za nepodložené a odmietla požiadavku na ospravedlnenie, uviedli noviny The Japan Times. Kim Yo Jong, sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una, vyhlásila, že Severná Kórea míny v demilitarizovanej zóne nenastražila zámerne. Deutsche Welle uviedla, že Kim Yo Jong zároveň obvinila Južnú Kóreu zo zinscenovania provokácie a pohrozila odvetou.¹³

Z dostupných správ nie je jasné, či boli míny zámerne umiestnené na mieste, kde vybuchli. Choo, profesor zahraničnej politiky na Kyung Hee University, ich polohu vysvetľoval ako snahu Severnej Kórey zastrašiť Južnú Kóreu. Andrei Lankov, profesor na Kookmin University, spochybnil, že tam boli umiestnené zámerne. Ďalšou možnosťou, o ktorej informovala Deutsche Welle, je, že míny zo severnej strany línie posunuli silné dažde alebo pohyb terénu.¹

Tlak pozdĺž hranice

Severokórejskí vojaci prekročili Vojenskú demarkačnú líniu v auguste približne 20-krát a v septembri 30-krát, vyplýva z údajov, o ktorých informovala Deutsche Welle. Keď juhokórejské sily v auguste zaznamenali prekročenie línie, vypálili varovné výstrely.¹

Spor ovplyvňuje aj snahu juhokórejského prezidenta Lee Jae Myunga obnoviť dialóg. Kim Yo Jong vylúčila akýkoľvek kontakt medzi oboma vládami a odsúdila to, čo označila za pokusy umožniť dialóg. Le Monde opísal výbuchy ako hrozbu pre vyhliadky na obnovenie dialógu medzi susednými krajinami.³⁴

Po spore nasledovala raketová skúška

Japonské ministerstvo obrany 2. októbra zaznamenalo najmenej jednu zrejme balistickú raketu odpálenú Severnou Kóreou a uviedlo, že raketa alebo rakety o niekoľko minút spadli do mora. Podľa juhokórejskej armády išlo o neidentifikovaný projektil vystrelený smerom k Japonskému moru.³

Severná Kórea 3. októbra uviedla, že pod dohľadom Kim Čong-una otestovala balistickú raketu stredného doletu. Podľa severokórejskej verzie, o ktorej informoval denník South China Morning Post, mohla zbraň v malej výške meniť dráhu letu a mala bližšie nešpecifikované schopnosti umelej inteligencie, ktoré mali sťažiť jej zachytenie. Kim Yo Jong ju označila za strategickú raketu. Japonská armáda uviedla, že dopadla mimo výhradnej hospodárskej zóny Japonska.²

Odpáleniu predchádzala skúška dvoch rakiet, ktorú Severná Kórea uskutočnila 20. septembra. Severná Kórea uviedla, že najmenej pri jednom z týchto odpálení išlo o nový typ zbrane. The Japan Times ho opísali ako zrejme hypersonickú raketu s kĺzavým telesom, ktorá má prekonať obranu protivníka.³