Irán podmieňuje opätovné otvorenie Hormuzského prielivu tým, že Spojené štáty prijmú sedem podmienok

Iránski predstavitelia 4. októbra uviedli, že Hormuzský prieliv zostane uzavretý, kým Spojené štáty nesplnia sedem podmienok. Podľa inej správy by však Teherán mohol vodnú cestu otvoriť do siedmich dní, ak Washington prijme jeho návrh. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí uviedol, že prieliv je v súčasnosti hlavnou témou nepriamych rokovaní o prímerí medzi oboma krajinami.²³

Infografika

Zväčšiť

Podmienky otvorenia

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf, ktorý je podľa Middle East Eye aj hlavným vyjednávačom Teheránu, uviedol, že sedem podmienok vychádza z Islamabádskeho memoranda o porozumení. Povedal, že Irán predložil sedemdňový plán a Spojené štáty následne zaslali svoje návrhy prostredníctvom sprostredkovateľa. Podrobnosti podmienok ani amerických návrhov neboli zverejnené.²

Ghalibaf povedal, že stanovisko Teheránu je konečné a prieliv sa neotvorí, kým Washington nesplní podmienky. Agentúra TASS osobitne informovala, že Irán tento rok predložil plán na riešenie sporov a konfliktu so Spojenými štátmi a že vodnú cestu otvorí do siedmich dní, ak Washington s návrhom bude súhlasiť.²³

The Hindu informoval, že iránski a americkí predstavitelia rokovali o prielive nepriamo popri zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Podľa tejto správy Irán predložil sedem podmienok, americký prezident Donald Trump však návrh odmietol, hoci nevylúčil ďalšie rokovania ani obnovenie vojenských operácií.¹

Diplomacia a jadrová otázka

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baghaei označil otvorenie Hormuzského prielivu za hlavnú tému rokovaní o prímerí. Povedal, že prioritou Iránu je „nájsť riešenie a obnoviť na tejto vodnej ceste mier a stabilitu“.²

Baghaei uviedol, že prístup Washingtonu k ukončeniu konfliktu sa sústreďuje na iránsky jadrový program. Dodal, že iránske vedenie nerokovalo o návrate inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Podľa Baghaeiho zmeny amerických požiadaviek a vyhlásení bránili mierovému procesu.²

Minister zahraničných vecí Abbas Araghchi zahraničným veľvyslancom povedal, že sedemmesačný konflikt „nemá vojenské riešenie ani nijaké riešenie založené na nových sankciách“. Uviedol, že pokračovať treba diplomatickou cestou, zároveň však varoval, že ak sa protivníci Iránu vrátia k vojenskej konfrontácii, krajina odpovie ešte väčšou silou.¹²

Sedem mesiacov konfliktu

Podľa The Hindu začali Spojené štáty a Izrael vo februári vojnu proti Iránu. Médium informovalo, že rozsiahla bombardovacia kampaň neviedla k rozhodujúcemu ukončeniu konfliktu a Washington neskôr obmedzil vojenské operácie, pričom uprednostnil ekonomický tlak. Uviedlo tiež, že Spojené štáty od 1. septembra nezaútočili na Irán.¹

Memorandum dohodnuté v júni malo vytvoriť rámec pre trvalé urovnanie, informoval The Hindu, stroskotalo však najmä na nezhodách týkajúcich sa Hormuzského prielivu. Podľa tej istej správy sa Irán usiloval získať kontrolu nad vodnou cestou a útočil na plavidlá, ktoré sa pokúšali preplávať bez jeho súhlasu.¹

Axios informoval, že vysokopostavení členovia Trumpovho kabinetu sa 2. októbra stretli, aby rokovali o vojne v Iráne aj o konflikte v Jemene, uviedol The Hindu. Správa označila Húsíov za skupinu podporovanú Teheránom a uviedla, že bojovali proti vládnym silám v Jemene a útočili na Saudskú Arábiu.¹