Svet · Irán, Spojené štáty
Iránsky veliteľ tvrdí, že americké sily sa stiahli
Teherán tvrdí, že Hormuzský prieliv zostáva uzavretý až do splnenia siedmich podmienok a doprava cez prieliv viazne. Veliteľ Revolučných gárd zároveň vyhlásil, že americké sily sa presunuli do vzdialenosti viac ako 1 000 km od Iránu
Vypočujte si príbeh
Stručná verzia
Doprava cez Hormuzský prieliv podľa správ viazne, keďže Irán ho ponecháva uzavretý až do splnenia siedmich podmienok. Iránsky veliteľ tvrdí, že americké sily sa stiahli do vzdialenosti viac ako 1 000 km.
- Doprava cez Hormuzský prieliv sa prakticky zastavila, informoval The Independent.
- Irán pred opätovným otvorením prielivu požaduje splnenie siedmich podmienok.
- Teherán navrhuje obnoviť plavbu do siedmich dní.
- Fadavi tvrdí, že americké sily sa stiahli do vzdialenosti viac ako 1 000 km.
- Jeho tvrdenia o rozmiestnení amerických síl zostávajú neoverené.
Infografika
Čo je nové
- Doprava cez Hormuzský prieliv sa v dôsledku hlásených útokov v okolí prakticky zastavila, informoval The Independent. (s2)
- Veliteľ Revolučných gárd Ali Fadavi tvrdí, že americké sily sa presunuli do vzdialenosti viac ako 1 000 km od iránskych hraníc. (s2)
- Fadavi tvrdí, že v Perzskom zálive, Hormuzskom prielive, Ománskom mori ani v severnom Indickom oceáne už nezostali žiadne americké plavidlá. (s2)
Doprava cez Hormuzský prieliv sa v dôsledku hlásených útokov v okolí prakticky zastavila, informoval 5. októbra The Independent. Veliteľ Revolučných gárd Ali Fadavi tvrdí, že americké sily sa stiahli do vzdialenosti viac ako 1 000 km od iránskych hraníc a že vo viacerých okolitých vodách nezostali žiadne americké plavidlá. Teherán tvrdí, že prieliv zostane uzavretý, kým nebude splnených sedem podmienok z júnovej dočasnej dohody.24
Infografika
Podmienky otvorenia
Doprava cez Hormuzský prieliv sa v dôsledku útokov hlásených v okolí prakticky zastavila, informoval 5. októbra The Independent. Irán zopakoval, že vodná cesta zostane uzavretá, kým nebudú splnené jeho podmienky vyplývajúce z júnovej dočasnej dohody.2
Predseda parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf, ktorého Middle East Eye označuje za hlavného vyjednávača Teheránu, uviedol, že sedem podmienok vychádza z Islamabádskeho memoranda o porozumení. Povedal, že Irán predložil sedemdňový plán postupu. The Jerusalem Post informoval, že Spojené štáty odpovedali prostredníctvom katarských sprostredkovateľov a že iránske ministerstvo zahraničných vecí cez sprostredkovateľov oznámilo všeobecné stanoviská, pričom si ponechalo ďalšie body pre Washington.34
Ghalibaf povedal, že prieliv sa znovu neotvorí, kým Washington nesplní iránske podmienky z júnovej dočasnej dohody. The Jerusalem Post informoval, že návrh počíta s obnovením bežnej námornej plavby po sedemdňovom období budovania dôvery, ktorého cieľom je oživiť rozšírenú verziu júnového memoranda. Predstaviteľ oboznámený s rokovaniami uviedol, že spor sa týka poradia krokov, nie častí plánu. Agentúra TASS tiež informovala, že prieliv by sa mohol znovu otvoriť do siedmich dní, ak Washington prijme iránsky návrh.2345
The Hindu informoval, že iránski a americkí predstavitelia rokovali o prielive nepriamo na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Podľa tejto správy Irán predložil sedem podmienok, americký prezident Donald Trump však návrh odmietol, hoci ponechal otvorenú možnosť ďalších rokovaní alebo obnovenia vojenských operácií.1
The Jerusalem Post uviedol, že pred konfliktom prechádzalo Hormuzským prielivom približne 20 % svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.4
Diplomacia a jadrová otázka
Hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baghaei označil Hormuzský prieliv za hlavnú tému rokovaní o prímerí. Povedal, že Irán chce v prielive obnoviť mier a stabilitu. Podľa denníka The Jerusalem Post zároveň tvrdil, že bezpečnosť prielivu si vyžaduje jasné kroky zo strany Washingtonu.34
Baghaei povedal, že prístup Washingtonu k ukončeniu konfliktu sa sústreďuje na iránsky jadrový program. Podľa neho iránske vedenie nerokovalo o návrate inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). The Jerusalem Post tiež informoval, že Baghaei poprel ponuku Teheránu umožniť inšpekcie výmenou za zmiernenie sankcií a povedal, že Irán nezačal s Washingtonom rokovania o jadrovom programe.34
Minister zahraničných vecí Abbas Araghchi zahraničným veľvyslancom povedal, že sedemmesačný konflikt „nemá vojenské riešenie ani nijaké riešenie založené na nových sankciách“. Uviedol, že pokračovať treba diplomatickou cestou, zároveň však varoval, že ak sa protivníci Iránu vrátia k vojenskej konfrontácii, krajina odpovie ešte väčšou silou.13
Sedem mesiacov konfliktu
Podľa The Hindu začali Spojené štáty a Izrael vo februári vojnu proti Iránu. Médium informovalo, že rozsiahla bombardovacia kampaň neviedla k rozhodujúcemu ukončeniu konfliktu a Washington neskôr obmedzil vojenské operácie, pričom uprednostnil ekonomický tlak. Uviedlo tiež, že Spojené štáty od 1. septembra nezaútočili na Irán.1
Memorandum uzavreté v júni malo vytvoriť rámec pre trvalé urovnanie, informoval The Hindu, stroskotalo však najmä na nezhodách týkajúcich sa Hormuzského prielivu. The Jerusalem Post uviedol, že memorandum viedlo ku krátkemu prímeriu a obsahovalo ustanovenia o prielive aj o iránskom jadrovom programe. The Hindu tiež napísal, že Irán sa usiloval získať kontrolu nad prielivom a útočil na plavidlá, ktoré sa ním pokúšali preplávať bez jeho súhlasu.14
Axios informoval, že vysokopostavení členovia Trumpovho kabinetu sa 2. októbra stretli, aby rokovali o vojne v Iráne aj o konflikte v Jemene, uviedol The Hindu. Správa označila Húsíov za skupinu podporovanú Teheránom a uviedla, že bojovali proti vládnym silám v Jemene a útočili na Saudskú Arábiu.1
Podľa denníka The Jerusalem Post Irán pripravoval rozsiahlejšiu a silnejšiu odvetu pre prípad, že by Washington obnovil rozsiahle útoky. Denník tiež s odvolaním sa na Fars News Agency informoval, že hovorca iránskej armády Mohammad Akraminia povedal, že Irán zvýši dolet svojich rakiet.4
Veliteľ Revolučných gárd Ali Fadavi tvrdí, že americké sily sa stiahli do vzdialenosti viac ako 1 000 km od iránskych hraníc a že v Perzskom zálive, Hormuzskom prielive, Ománskom mori ani v severnom Indickom oceáne nezostali žiadne americké plavidlá. Americké vojnové lode zároveň označil za úplne zraniteľné voči iránskym útokom. O týchto tvrdeniach, ktoré neboli nezávisle overené, informoval The Independent.2
Prečo na tom záleží
Pred konfliktom prechádzala cez Hormuzský prieliv približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu, uviedol The Jerusalem Post. Keďže doprava je tam podľa správ v súčasnosti úplne zastavená, opätovné otvorenie vodnej cesty naďalej závisí od nevyriešených iránsko-amerických rokovaní o siedmich podmienkach, navrhovanom sedemdňovom procese a júnovej dočasnej dohode.245
Videá
Súvisiace príbehy
História verzií
- verzia 3 · Aktualizácia dopĺňa správy, že doprava cez Hormuzský prieliv sa prakticky zastavila, a neoverené tvrdenia Aliho Fadaviho, že americké sily sa stiahli do vzdialenosti viac ako 1 000 km od Iránu a opustili okolité vody.
- verzia 2 · Aktualizácia dopĺňa informáciu o odpovedi Washingtonu prostredníctvom Kataru, podrobnosti o navrhovanom sedemdňovom procese budovania dôvery, tvrdenie Iránu, že nevedie rokovania o jadrovom programe, a jeho varovania pred silnejšou vojenskou odpoveďou.
- verzia 1 ·


