Ruské útoky odstavili elektrinu a vodu v Kyjeve, dvaja mŕtvi

Ruské sily zaútočili v noci na utorok 30. septembra na Kyjev balistickými raketami a dronmi, pri útoku zahynuli dvaja ľudia a päť bolo zranených. Útok vyvolal kaskádové zlyhanie elektrizačnej sústavy, ktoré odstavilo dodávky vody a elektriny v celej ukrajinskej metropole a na krátky čas narušilo aj zásobovanie v susednom Moldavsku.¹⁴

Nočné útoky

Vzdušné sily Ukrajiny varovali pred blížiacimi sa balistickými raketami smerujúcimi na Kyjev ešte predtým, než v hlavnom meste zaznamenali prvé výbuchy. Požiare vypukli v súkromnej zástavbe vo Svjatošinskom obvode a v sklade v Holosiivskom obvode, zatiaľ čo trosky dronu dopadli na Južný most, čo si vyžiadalo obmedzenia cestnej premávky. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že útoku čelili štyri energetické zariadenia v Kyjeve a okolitom regióne.⁴

Podľa agentúry TASS ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho armáda uskutočnila rozsiahly nočný útok, pri ktorom použila presné zbrane odpaľované zo zeme spolu s dronmi schopnými zasiahnuť vzdialené ciele, zamerané na komunikačný uzol a energetickú infraštruktúru v Kyjeve. Ruskí predstavitelia opísali ciele útoku vrátane dátového centra De Novo, ktoré označili za dôležitý uzol internetovej prevádzky slúžiaci na spracovanie údajov ukrajinskej armády, rozvodne Kievskaja, Kyjevskej vodnej elektrárne, Trypiľskej tepelnej elektrárne a parku batériových úložísk energie – podľa Ruska všetky tieto zariadenia podporovali ukrajinské obranné objekty.³

Televízia CNBC informovala, že Rusko zasiahlo v Kyjeve viacero cieľov vrátane lokomotívneho depa a dátových centier, medzi nimi aj zariadenie Bi-mobile, ktoré opísala ako jeden z hlavných internetových uzlov hlavného mesta. CNBC uviedla, že Rusko v poslednom čase stupňuje útoky na ukrajinských poskytovateľov internetu a dátovú infraštruktúru, čo znepokojuje ukrajinských predstaviteľov, pričom stanica poznamenala, že zjavným cieľom Moskvy je narušiť tok informácií na Ukrajine.²

Výpadky elektriny a vody

Denys Šmyhal, minister energetiky Ukrajiny, uviedol, že kaskádové vypnutie siete nastalo po narušení prenosových vedení spájajúcich Rumunsko s Moldavskom, ako aj vedení spájajúcich západnú a strednú Ukrajinu. V mnohých regiónoch zaviedli núdzové vypínanie elektriny a jadrové elektrárne fungovali so zníženým výkonom, pričom deficit energie v sústave označili za veľmi vysoký.¹

Kyjevské metro dočasne pozastavilo prevádzku, čím sa cestujúci vrátane 27-ročnej tanečnej lektorky Kateryny Maliuhy ocitli uväznení pod zemou približne dve hodiny. Maliuha povedala, že ona a ďalší cestujúci zostali pod zemou uväznení takmer dve hodiny, kým ich vyslobodili. „Nepanikárili sme. Všetko prebiehalo dosť organizovane,“ povedala a dodala: „Ale všetci sú, samozrejme, v šoku. Mobilná sieť teraz takmer nefunguje.“ Uviedla, že teraz sa snaží zistiť, ako sa dostane domov. V Kyjeve na čas prerušili aj dodávky vody, kým ich neobnovili, a metro následne obnovilo prevádzku na všetkých troch linkách.¹

Podľa Oleksandra Charčenka, ktorý vedie Výskumné centrum energetického priemyslu, technická porucha vznikla na prepojení medzi Moldavskom a Rumunskom, hoci situáciu zhoršilo aj poškodenie samotnej ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Uviedol, že Ukrenergo a distribučné spoločnosti pracujú na obnovení plných dodávok elektriny „po týchto teroristických útokoch Ruska“. Predstavitelia uviedli, že príčinou masových výpadkov nebol zásah zvonka ani kybernetický útok, ale zamrznuté vedenia, ktoré spôsobili automatické odstávky, a že dodávky elektriny sa vo všetkých regiónoch obnovili na úroveň spred výpadku do 19.30 h 31. januára.¹

25-ročná baristka Maria Vykhodtseva opísala, ako sa spolieha na záložný generátor, ktorý pri silných mrazoch zamŕza. „Zvyčajne bežíme na generátore. Našťastie ho máme,“ vysvetlila, že extrémny chlad spôsobuje jeho zamŕzanie, takže ho musí znova naštartovať, a dodala, že tlak vody výrazne klesol, kým sa opäť nevrátil do normálu. Približne 2 600 obytných budov v Kyjeve, teda asi štvrtina bytového fondu mesta, zostalo bez kúrenia.¹

Presah do Moldavska

Výpadky elektriny zasiahli Kišiňov okolo 7. hodiny ráno miestneho času po tom, čo pokleslo napätie na 400-kilovoltovom vedení Isaccea–Vulcăneşti–MGRES, čo súviselo s problémami v ukrajinskej energetickej sústave, uviedol primátor moldavského hlavného mesta Ion Ceban. V mnohých častiach mesta zastala premávka trolejbusov. Ukrajinsko-moldavská hranica bola na určitý čas dočasne uzavretá pre vozidlá a tovar po výpadku centrálnych databáz moldavských colných orgánov.¹

Reakcia NATO

Hovorca NATO po útokoch kritizoval ruskú rétoriku a uviedol, že aliancia dôrazne odmieta hrozby silou vrátane bezohľadných rečí o jadrových zbraniach. Hovorca vyzval Rusko, aby ukončilo svoju nevyprovokovanú vojnu na Ukrajine, a dodal, že aktivity NATO nepredstavujú pre Rusko žiadnu hrozbu – alianciu označil za obrannú a použitie hybridných taktík Ruskom za prejav zúfalstva. Podľa hovorcu podpora NATO pre Ukrajinu nepoľaví a aliancia má schopnosť ochrániť každú časť spojeneckého územia a zostáva pripravená čeliť akejkoľvek hrozbe. CNBC uviedla, že Moskva vyhlásila, že je pripravená použiť celý svoj vojenský arzenál, ak sa NATO pokúsi blokovať Kaliningrad, a že Rusko vníma prístup NATO ku Kaliningradu ako zvyšovanie rizika priamej vojenskej konfrontácie.²

Širšie dôsledky

Útok prišiel v čase, keď ruská rozsiahla invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala začiatkom roka 2022, trvá už viac ako štyri a pol roka, uviedla CNBC. Yulia Mendel, bývalá tlačová tajomníčka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, upozornila na širšie hospodárske náklady konfliktu a povedala: „Dlhá blokáda Čierneho mora by podľa metalurgov mohla krajinu stáť približne 17 miliárd dolárov.“ Dodala: „Ak toto odvetvie zanikne, čo presne ešte drží štát na nohách?“ a povedala: „A štát nemá žiadnu stratégiu, ako pracovať alebo obnovovať.“³²