Výroba ocele na Ukrajine sa zastavila po ruských útokoch na závody

Ukrajinský oceliarsky priemysel v septembri 2026 úplne zastavil výrobu, čo je prvý takýto výpadok za sto rokov, uviedla Yulia Mendel, bývalá hovorkyňa prezidenta Volodymyra Zelenského. Ruské raketové útoky prinútili tri najväčšie ukrajinské oceliarne — ArcelorMittal Kryvyi Rih, Zaporižstaľ patriacu Metinvestu a Kametstal — pozastaviť prevádzku.³¹⁶⁷

Infografika

Zväčšiť

Storočné odvetvie sa zastavilo

Podľa Yulie Mendel Ukrajina celý septembrový týždeň nevyrobila žiadnu oceľ, čo sa podľa jej slov nestalo za sto rokov. Uviedla, že obnovenie prevádzky pecí poškodených pri ruských útokoch by stálo najmenej 50 miliónov dolárov za každú, kým výstavba novej pece by vyšla na približne 500 miliónov dolárov, a že vývoz ocele mesačne stráca 200 miliónov dolárov.³

Mendel povedala, že oceliarsky sektor bežne generuje pre Ukrajinu 6,2 miliardy dolárov ročne v devízových príjmoch, čo je druhé miesto hneď za poľnohospodárskymi produktmi, a tvorí približne 13 percent celkového vývozu. Uviedla, že samotný ArcelorMittal Kryvyi Rih prispieval do štátneho rozpočtu ročne takmer 8,5 miliardy hrivien, teda 189 miliónov dolárov.³

Závody padali jeden po druhom

ArcelorMittal Kryvyi Rih oznámil 25. septembra, že nedokáže bezpečne obnoviť prevádzku po tom, čo bol závod počas piatich týždňov opakovane zasiahnutý raketami, vrátane útoku 21. septembra, pri ktorom zahynulo päť ľudí. Generálny riaditeľ Mauro Longobardo povedal: „Dospeli sme k hlboko poľutovaniahodnému záveru, že už nedokážeme bezpečne prevádzkovať ArcelorMittal Kryvyi Rih,“ a dodal, že „spoločnosť rokuje s ukrajinskou vládou o budúcnosti závodu a zameria sa na zachovanie jeho infraštruktúry.“ Metinvest a Interpipe pozastavili výrobu približne v rovnakom čase.⁷⁸⁶

Zaporižstaľ zasiahli balistické rakety v auguste 2026, pričom zahynulo sedem pracovníkov a ďalších 21 bolo zranených, a v septembri ju zasiahli ďalšie dve rakety, pri ktorých bol ďalší pracovník hospitalizovaný; závod počas mesiaca po útoku 11. augusta zachytil 17 balistických rakiet. Kametstal zastavil prevádzku po balistickom útoku, pri ktorom boli hlásené úmrtia, a 12. septembra v ArcelorMittal Kryvyi Rih zahynuli dvaja zmluvní pracovníci a dvaja zamestnanci boli zranení. V septembri boli všetky tri veľké závody, ktoré zamestnávajú viac ako 15 000 ľudí, odstavené.¹

Ekonomický význam sektora

Výroba ocele v auguste medziročne klesla o 57,3 percenta, výroba surového železa klesla o 65,6 percenta a sektor by v októbri mohol vyrobiť nula ocele, uvádza Euromaidan Press. Priamo sektor zamestnáva viac ako 70 000 pracovníkov a ďalších 250 000 pracuje v súvisiacich odvetviach; ročne prispieva do rozpočtu takmer miliardou dolárov na daniach a tvorí 6 percent ukrajinského HDP spolu s 13 percentami devízových príjmov. Ukrajinská výroba surovej ocele klesla z 21,4 milióna ton v roku 2021 na 7,4 milióna ton v roku 2025, pričom v auguste 2026 dosiahla výroba 277 000 ton.⁴¹

Šéf kancelárie generálneho riaditeľa Metinvestu Oleksandr Vodoviz, manažér firmy, ktorú vlastní najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov, sa k útokom vyjadril: „Vedeli o závode všetko, presne vedeli, kam zasiahnuť.“ Pokračoval: „Dnes [Ukrajina] už nemá oceliarsky priemysel.“ Pri opise následkov v zasiahnutom zariadení povedal: „Pece a oceľové konštrukcie boli ťažko poškodené, ľudia zahynuli, a od spustenia leteckého poplachu bolo len asi dve minúty na to, aby sa dostali do krytu.“¹

Odvetvie žiada pomoc

Predstavitelia odvetvia a európski zákonodarcovia naliehajú na zásah. Oleksandr Kalenkov k pozastaveniam povedal: „V skutočnosti nemáme inú možnosť. Inak budeme musieť zastaviť výrobu až do konca vojny, ktorá môže trvať mnoho rokov.“ Zástupcovia oceliarní v septembri upozornili ukrajinského premiéra, že sektor sa blíži k hranici únosnosti, keďže júnové obchodné pravidlá Európskej únie obmedzili prístup na trh a Rusko uzavretím prístavov na Čiernom mori prinútilo firmy platiť o 50 až 60 percent viac za alternatívne prepravné trasy, hoci 51 krajín podporilo Kyjev v otázke obchodnej trasy cez Čierne more.⁶

Švédska europoslankyňa Karin Karlsbro povedala: „Ak chceme vážne podporiť schopnosť Ukrajiny brániť sa, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, na podporu priemyselnej infraštruktúry,“ a varovala, že „ak sa zrúti ukrajinské hospodárstvo, Ukrajina sa bude oveľa ťažšie brániť a bude oveľa viac závislá od podpory EÚ.“ Vodoviz uviedol, že fond obnovy „by mohol pomôcť postihnutým výrobcom financovať núdzové opravy, obnoviť výrobnú kapacitu a urobiť prevádzku odolnejšou,“ a dodal, že „ukrajinskí výrobcovia si nemôžu dovoliť financovať rozsiahlu dekarbonizáciu, kým opakovane obnovujú výrobu po raketových útokoch.“ Analytik Stanislav Zinčenko povedal: „Nikto nebude investovať do obnovy, ktorá smeruje do prázdna,“ a že ak budú splnené podmienky, „návrat závodov na základnú úroveň by mohol trvať tri až šesť mesiacov, úplná obnova jeden až dva roky.“⁴⁶

Rámcovanie ako hospodárska vojna

Aľona Bilan zasadila širší konflikt do ekonomických súvislostí a uviedla: „Prebieha vojna opotrebenia a teraz aj hospodárska vojna opotrebenia – Rusko sa snaží čo najviac poškodiť ukrajinské hospodárstvo a Ukrajina robí to isté.“ Analytik Denys Sakva upozornil, že odstávky by sa mohli preniesť aj do stavebníctva, a poznamenal: „Stavebné firmy budú musieť dovážať drahšiu oceľ z Európy, čo zvýši ceny stavieb a podporí infláciu.“ Podľa ruských zdrojov Zaporižstaľ dodáva surové železo a valcovanú oceľ, ktoré využívajú ukrajinskí aj európski výrobcovia zbraní.¹⁶