Irán tvrdí, že útoky pri Hormuzskom prielive zatlačili americké vojnové lode ďalej od Iránu

Irán 28. septembra vyhlásil, že jeho útoky na plavidlá pri Hormuzskom prielive zatlačili americké vojnové lode ďalej od iránskeho pobrežia, hoci preprava ropy cez túto vodnú cestu vzrástla. Iránske médiá napojené na štát uviedli, že americké plavidlá sa nachádzajú v centrálnej časti Arabského mora, zatiaľ čo odhady pohybu tankerov naznačovali, že tok energetických surovín sa blíži k štyrom pätinám predvojnovej úrovne.¹

Irán tvrdí, že vyvíja tlak na mori

Najvyšší vodca Iránu Mojtaba Khamenei povedal, že americké sily sa po tom, ako utrpeli škody pri iránskych útokoch, nepriblížili. Iránske médiá napojené na štát informovali, že americké vojnové lode sa z pozícií pri Čáhbaháre a Ománskom zálive presunuli do centrálnej časti Arabského mora, aby znížili riziko zásahu iránskymi raketami.¹

Podľa správy z 28. septembra Pentagon doplnil na zoznam príslušníkov zranených v konflikte námorníkov a námorných pešiakov. Osem námorných pešiakov sa podľa nej nadýchalo dymu a mohlo utrpieť traumatické poranenia mozgu pri iránskom raketovom útoku. Počet zranených príslušníkov amerických ozbrojených síl od 28. februára tak vzrástol na 861, pričom najmenej 19 ich zahynulo. Tieto údaje aj okolnosti zranení však pochádzajú len z jedného zdroja.¹

Objavili sa aj správy, že iránske sily 14. septembra vypálili protilodnú strelu s plochou dráhou letu na plavidlo v Hormuzskom prielive. Podľa správy nešlo o loď Námorníctva USA. Uvádzalo sa v nej tiež, že americké plavidlá sa začiatkom mesiaca vyhli iránskym balistickým raketám, tieto tvrdenia však zostávajú nepotvrdené.¹

Preprava ropy sa obnovuje nerovnomerne

Údaje o lodnej doprave naznačujú výrazné oživenie pohybu tankerov oproti najhoršiemu obdobiu konfliktu, keď ich hlásený denný počet klesol iba na dve plavidlá. Pred vojnou preplávalo prielivom denne približne 120 až 140 plavidiel, pričom asi polovica z nich spolu prepravovala 20 miliónov barelov ropy. Podľa odhadov založených na sledovaní tankerov, ktoré boli zverejnené 30. septembra, dosahuje súčasný tok ropy a ropných produktov takmer 80 percent predchádzajúcej úrovne.¹

Spoločnosť Kpler zaznamenala počas siedmich dní do 27. septembra 19 prejazdov tankerov cez Hormuzský prieliv. Sedemnásť z nich tvorili veľmi veľké ropné tankery, z ktorých každý mal údajne kapacitu až dva milióny barelov. Hlásený regionálny vývoz dosahoval v septembri v priemere 12,8 milióna barelov denne, čo bola najvyššia úroveň od začiatku konfliktu. Podľa iného odhadu dosiahol celkový vývoz ropy z Blízkeho východu 16,328 milióna barelov denne, zatiaľ čo predpokladaný tok cez Hormuzský prieliv na úrovni približne 9,719 milióna barelov denne sa líšil od ďalších údajov uvedených v správach.¹

Americkí predstavitelia uvádzali ešte vyššie odhady. Minister energetiky Chris Wright odhadol, že cez Hormuzský prieliv denne prechádza takmer 13 miliónov barelov ropy, zatiaľ čo minister financií Scott Bessent uviedol rozpätie od 15 miliónov do 22 miliónov barelov. Keďže dostupné odhady vychádzajú z rozdielnych ukazovateľov a odporujú iným údajom, presný objem zostáva sporný.¹

Oživenie ovplyvnilo očakávania trhu, no bezpečnostné riziko neodstránilo. V utorok, na ktorý sa správa odvoláva, ropa Brent uzavrela obchodovanie o 2,6 percenta nižšie na úrovni 102,59 dolára za barel, hoci za celý mesiac stále smerovala k rastu približne o 13 percent. Susannah Streeter zo spoločnosti Wealth Club povedala, že preprava pokračuje, no pre pretrvávajúcu neistotu zatiaľ nemožno považovať tok surovín za úplne bezpečný.¹

Blokáda a rokovania

Podľa správy Washington naďalej udržiaval určitú podobu obmedzení voči južným prístavom Iránu. Obmedzenia údajne bránili Iránu vyvážať vlastnú ropu, takže približne 15 miliónov barelov zostávalo uskladnených na mori. Iránske revolučné gardy tvrdili, že plavidlá, ktoré nekoordinujú svoj prejazd s iránskymi úradmi, nemôžu považovať prieliv za otvorený za bežných podmienok.¹

Irán a Spojené štáty sa zároveň prostredníctvom sprostredkovateľov usilovali ukončiť nepriateľské akcie. Podľa správ Teherán a Washington 30. septembra tri hodiny nepriamo rokovali. Zúčastnil sa na nich iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi spolu s americkými vyslancami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Araghchi dostal odpoveď Washingtonu prostredníctvom katarských sprostredkovateľov po tom, ako Irán navrhol obnovenie bežnej lodnej dopravy pod podmienkou, že budú splnené jeho požiadavky.¹

Prezident USA Donald Trump odmietol plán navrhnutý Iránom, zatiaľ čo Teherán odmietol najnovší americký návrh na opätovné otvorenie vodnej cesty. Irán vyhlásil, že nebude rokovať priamo a chce, aby základom rozhovorov boli predchádzajúce memorandá a dohoda o Hormuzskom prielive. Podľa správy sa hlavný spor netýkal základných častí plánu, ale poradia, v akom sa majú dohodnuté kroky uskutočniť.¹

Súčasťou diplomatického kontextu je hospodársky tlak na Irán. Iránska ekonomika sa od 21. marca do 20. júna podľa správ medziročne zmenšila o 10,1 percenta, zatiaľ čo produkcia ropy a plynu klesla o 26,4 percenta. Priemerná inflácia za 12 mesiacov dosiahla v Iráne v septembri 69,9 percenta po tom, ako sa jeden americký dolár sa začiatkom mesiaca predával za viac než 2,2 milióna rialov.¹